Poďte si s nami zaspomínať na akciu O štít Zlatoviec 2018.
Dňa 10.11.2018 sa v skautskom dome v Zlatovciach stretli skupinky vĺčat, včielok, skautov a skautiek, ktorí pricestovali z menšej alebo väčšej diaľky, aby si zmerali sily v tradičnom Svojsíkovom závode. Pripravených bolo 11 stanovíšť, ktoré boli rozmiestnené po Zlatovciach. Súťažilo sa v disciplínach ako zdravoveda, uzly, ohne, sekera, nôž a píla, skautská symbolika, rastliny a stopy zvierat, topografia, prístrešky a šifry. Účastníci boli podľa veku rozdelení do dvoch kategórií – vĺčatá a včielky a skauti a skautky. Celkovo prišlo 6 tímov vĺčat a včielok a 10 tímov skautiek a skautov.
V kategórií vĺčat a včielok boli víťazné tímy nasledovné:
miesto Púpavy
miesto Annine mušky
miesto Netopiere
V kategórií skautov a skautiek sa na víťazných priečkach umiestnili:
miesto Team Lenovo
miesto Skunkové kokosy
miesto دعونا نعيش
Novinkou tento rok bolo, že akcia pokračovala aj po skončení závodu programom v skautskom dome aj s prespaním. Prichystané boli rôzne hry, aktivity a chalani zo 4. oddielu skautov si pre všetkých pripravili malé prekvapenie – postavili na dvore skautského domu teepee, v ktorom večer zakúrili a bol v ňom táborák, takže všetci mali možnosť pospomínať si na tábor.
Akcia bola podľa nás veľmi vydarená. Všetkým víťazom gratulujeme a zúčastneným tímom ďakujeme za účasť. Tiež ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na organizácií a na tom, aby všetko klapalo tak, ako malo. Dúfame, že sa aj na ďalšom ročníku stretneme opäť v takom hojnom počte, ako tento rok.
Leto sa pomaly blíži ku koncu, a tak sme sa rozhodli využiť posledné dni prázdnin na turistiku v našom najvyššom pohorí – Vysokých Tatrách.
Stretáme sa v pondelok 20. augusta 2018 o piatej ráno na stanici v Trenčíne. O desať minút už sedíme v našťastie skoro prázdnom rýchliku, smer Štrba. Počas cesty dospávame to, čo sme v noci nestihli. Po troch hodinách vystupujeme v Štrbe a asi polhodinu čakáme na zubačku, ktorá nás vyvezie na Štrbské Pleso, kde začína náš výstup na Kriváň. Keďže je už deväť hodín, vyťahujeme turistické paličky a zrýchľujeme tempo. Prechádzame okolo Štrbského plesa až k hríbiku pri hoteli Solisko. Odtiaľ už vedie červená značka, ktorá je súčasťou Tatranskej magistrály. Dobre upravená kamenistá cestička vedie striedavo cez lúky a les. Na niektorých miestach je ešte vidieť pozostatky po veternej kalamite. Pokračujeme po viac-menej rovnej ceste cez Furkotskú dolinu, okolo Furkotského potoka, kde sa príjemne osviežime pri studničke s čerstvou a hlavne studenou vodou. Prechádzame ponad Biely Váh, znovu obiehame Pepíkov (Samova najväčšia zábavka), a to už sme na rázcestí s modrou značkou, no my odbočíme doľava a po pár metroch sa nám naskytne krásny pohľad na Jamské pleso vnorené v hustom lese. Pofotíme sa s kačkami, chvíľu si oddýchneme pred dlhým stupákom a pokračujeme v ceste po spomínanej modrej značke. Prechádzame cez hustý ihličnatý les a pomaly začíname stúpať. O chvíľu sa ocitneme nad hornou hranicou lesa v pásme kosodreviny. Všade okolo nás rastú brusnice a čučoriedky. Musíme pridať do kroku, lebo Sama znepokojujú Pepíci, ktorí sa k nám blížia. Pri prechode magickej 2000ky sa stráca kosodrevina a nahrádzajú ju kamene. Strmým širokým sutinovým žľabom prídeme na rázcestie pod Kriváňom. Tu sa pripája zelená značka a po nej noví turisti a samozrejme aj Pepíci. Posilníme sa, urobíme si zopár fotiek a driapeme sa hore. Záverečná časť výstupu vedie cez Malý Kriváň, kde sa od nás odpája Ľubo, ďalej cez Daxnerovo sedlo a na vrchol Kriváňa. Po hodine lezenia sa konečne dostávame na vrchol. Je pred pol druhou poobede, takže sme to zvládli presne a možno ešte za menej, ako písali na značkách. Naskytajú sa nám nádherné výhľady na okolité štíty a prekrásne Krivánske zelené pleso a aj Malé Pliesko. Odftíme sa, aby nám doma uverili, že sme tu naozaj boli, pokocháme sa výhľadmi, trochu sa posilníme na zostup, ešte počkáme Pepíkov a ideme pomaličky dole. Ako to už býva, zostup je náročnejší ako výstup, a tak sa striedavo šmýkam po zadku, leziem, hľadám pevné kamene… Ľubo so Samom ma už čakajú na Malom Kriváni. Vraj mi to akosi dlho trvalo, ale radšej pomaly ako sa zabiť. Naobedujeme sa a pokračujeme v zostupe trochu mimo značky, ako to tu býva vo zvyku, každý ide tade, kade mu to príde najlepšie, a tak je celý svah pokrytý turistickými „terenkozami“. Nad Permonom, Tichou a Kôprovou dolinou vidíme búrkové mraky a o chvíľu aj poriadny dážď, a tak znovu zrýchľujeme tempo a ponáhľame sa dole, aby sme nezmokli. Nepodarilo sa… V lese na modrej značke nás zastihol dážď, a ten nás potom sprevádzal skoro až k Štrbskému plesu. Najväčšie prekvapenie bolo, keď sme prišli k hotelu pri stanici a zazreli sme…………….Pepíkov, to nás dorazilo. V reštaurácii sa potvrdila rada, že po príchode na Štrbské Pleso treba čo najrýchlejšie utiecť dole do Štrby, aby sme nezbankrotovali (1dl kofoly za 0,5€ a také srandy)… Do Trenčína sme prišli rýchlikom polomŕtvi okolo jedenástej večer.
Štrbské Pleso (1355)
kumulatívne
2.4 km
130 m
35 m
0:40
1
Pod Furkotou (1450)
0:40, 2.4 km
1.9 km
70 m
65 m
0:30
2
Odb. na Biely Váh (1455)
1:10, 4.3 km
0.4 km
15 m
15 m
0:10
3
Jamské pl. (1455)
1:20, 4.7 km
4 km
665 m
0 m
1:55
chodník uzavretý od 01.11. do 15.06.
4
Krivánsky žľab (2120)
3:15, 8.7 km
1.2 km
375 m
0 m
1:10
chodník uzavretý od 01.11. do 15.06.
Kriváň (2495)
4:25, 9.9 km
zhrnutie trasy: 9.9 km, hore 1255 m, dole 115 m, 4:25
Tradičné táborové jedlo, ktoré máme všetci veľmi radi a chutí nám. Práve dnes ho budú mať na tábore v Topoleckej na obed.
Príprava Francúzakov je jednoduchá, je však potrebné počítať s časom na šúpanie zemiakov. Preto zapojíme celú kuchynskú službu, prípadne dobrodincov ktorí sa bezcieľne motajú okolo táborovej kuchyne.
So včielkami (Kočky a Svätojánske mušky) sme sa na jeden marcový víkend dostali do Japonska. Začalo to v piatok na oddielovke, kde sme si vyrobili cancáky – zošity na spomienky, zápisky a odkazy z rôznych akcií a táborov. Zúčastnili sme sa tiež Sumo zápasov, kde sa dvojica zápasníkov snažila vytlačiť toho druhého z vyznačeného územia, avšak mohli stáť len na jednej nohe.
Na večeru sme si v 2 skupinách spravili sushi a baby pripravili prekvapenie pre svoje radkyne, ktoré mali prísť neskôr. Večer sme si tiež zahrali divadlo Nó, kde jedna časť skupiny boli nemí herci a hrali predstavenie a druhá časť rozprávala príbeh a vydávala zvuky. Takto sme sa dozvedeli, ako samuraj naučil bojovať svojich učňov, ako sa gejša pri predstavení potkla a zlomila si nohu, prečo kuchár presolil sushi a ako vyzerá tradičný japonský karneval. Na dobrú noc sme si prečítali rozprávku a šli spať.
V sobotu sme boli v mestečku a hrali ringo, frisbee a iné hry, skákali do diaľky v piesku a po návrate si Kočky v klubovni robili družinové tričká pomocou Sava. Spoločne sme si na obed spravili ešte mrkvovú polievku s rezancami a keď bolo všetko upratané, hrali sme sa na dvore dokým neprišli rodičia.
Keďže sme nestihli všetko podľa plánu, na ďalšej oddielovke sme sa učili kresliť niektoré znaky z japonského písma a tiež sme si varili a ochutnávali rôzne sypané čaje – najväčší úspech mal ovocný – Opojenie Fatimy 😛
Pri výletoch po prírode, alebo na bicykli som si obľúbil v poslednej dobe zdravšie sladkosti. Dlho som hľadal produkt ktorý nemá pridaný cukor, farbivá, arómy a podobné zbytočnosti. Zaujali ma ďatlové tyčinky a tak som si ich začal kupovať. Sú v rôznych príchutiach, chutné, ale cenovo sú dosť drahé. Preto sme sa rozhodli že si ich vyrobíme doma. Nie je to žiadny veľký problém a nielenže sme ušetrili ale aj sme si ich dochutili podľa seba. Skúste si ich vyrobiť aj vy, sú fakt dobré.
Krátko po Novom roku sme sa vybrali s deckami na neďaleký Vlčí vrch. Aj keď nemohli prísť všetci, sme radi že každá družina mala svojich zástupcov na tejto víkendovke. 🙂
V piatok sme sa odviezli autobusom do Hornej Súče a o chvíľu už sme boli v bývalej škôlke na Vlčom vrchu. S batožinou nám pomohli dvaja ochotní vodiči, ktorým by som chcela týmto poďakovať za odvoz. Po večeri a rozdelení do izieb sme sa stretli v spoločenskej a zahrali si pár hier, hlavne zoznamovacích, pretože máme niekoľko nových členov 🙂
Ďalší deň sme odštartovali hrou, kde musel každý získať podpisy našich roverov v utajení – museli zistiť kto je kto a navyše v správnom poradí. Aby to nebolo také jednoduché, občas museli splniť aj úlohu. Či už klasické drepy, alebo objatie, pusa na líce a pod. Celé doobedie sme strávili vonku a bláznili sa v snehu, guľovali sa, púšťali dole kopcom, stavali snehuliakov aj družinové zvieratá zo snehu, hrali buldoga…
Poobede nás čakala súťaž Milujem skauting, v ktorej súperili tri tímy – Kravaťáci, Výhybkári a Papučkári. Pre svoj tím sa snažili získať čo najviac bodov za opis slov z kartičiek, za uhádnutie pesničky hranej na flaute, správne umiestnenie táboriska na mape, museli dobre počúvať niekoľko táborových príhod a zapamätať si čo najviac, aby vedeli odpovedať na zákerné otázky 😀
Večer sme mali rozprávkovo-filmový kvíz a tancovačku, ktorú ale prerušil náhly telefonát od pána Malíčka. Chcel, aby sme mu pomohli pochytať nejakých väzňov, ktorí utiekli pri transporte cez Hornú Súču a sú skrytí niekde na lúke za kostolom. Rýchlo sme sa poobliekali a šli na spomínané miesto, kde sa nám podľa občasných zábleskov svetla podarilo pochytať a zneškodniť všetkých utečencov.
V nedeľu už sme sa len pobalili, upratali všetko a po raňajkách šli autobusom späť do Trenčína. 🙂
2.4 km
130 m
35 m
0:40
