Zopár osvedčených hier na schôdzky i na výlety pre skautov a skautky…
HRY do klubovne
Hry pre skautov:
Telegram
Radca nadiktuje 10 slov, ktoré si hráči napíšu. Na dané znamenie začnú prepisovať slová morzeovkou. Boduje sa čas potrebný na prepísanie i správnosť prepisu. Najlepší čas toľko bodov, koľko je hrajúcich, ďalší vždy o bod menej. Za každé dobre napísané slovo 1 bod.
K cieľu naslepo
Radca pripevní na stenu, asi vo výške tváre, papierik o rozmeroch 10 x 10 cm. Potom zo vzdialenosti asi 10 krokov ide k papieriku prvý hráč so zavretými očami a natiahnutou pravicou a snaží sa ukazovákom dotknúť papiera. Potom sa vystriedajú aj ostatní členovia družiny.
Desať čísel
Radca prečíta 10 čísel, dvojciferných (napr. 87, 45, 12, 35, 68 …) Potom sa každý chopí pera a snaží sa napísať toľko čísel, koľko si zapamätal.
Čo to bolo?
Hráči so zaviazanými očami si sadnú okolo stola. Radca potom posiela od jedného k druhému rôzne veci, napríklad píšťalku, gombík, zápalku, ceruzku … Vecí je 20. Hráči musia byť ticho, každú vec ohmatajú a pošlú ju ďalej. Potom radca veci zbalí, hráči zložia z očí šatky a začnú písať čo si z vecí zapamätali.
HRY do prírody
Pátranie po hvízdajúcom
Vedúci dá niekomu píšťalku, ale tak, aby to ostatní nevideli. Ten má za úlohu čas od času písknuť, ale tak aby ostatní hráči nezistili kto píska. Všetci sa rozídu do priestoru asi 1 x 1 km. Hráči sa musia pohybovať individuálne. Hráč s píšťalkou musí postupovať obozretne a s kľudom, inak bude skoro odhalený. Úlohou všetkých hráčov je zistiť v čo najkratšom čase kto píska.
Chytanie vedúceho po sluchu
Ihrisko je kruhové menších rozmerov, s mäkkým podkladom. Všetci hráči si dobre zaviažu oči, len vedúci vidí. Pohybuje sa po ihrisku a čas od času hvizdne na píšťalku. Ostatní sa ho čo v najkratšom čase snažia chytiť.
Dĺžka prútov
Vedúci pripraví 10 prútov rôznej dĺžky- od niekoľko cm do 2 m. Hráči so zaviazanými očami majú iba hmatom odhadnúť ich dĺžky. U každého hráča môžeme vypočítať % presnosti.
Protichodné rozkazy
Vedúci si pripraví pre každého z hráčov rozkaz. Každý rozkaz musí mať aj svoj protiklad (napr. vylez na strom , nedovoľ nikomu, aby vyliezol na strom, založ oheň, nedovoľ nikomu, aby založil oheň…)Ak má všetky rozkazy napísané na lístkoch, dá každému z hráčov jeden z nich. Hráči sa rozpŕchnu a hra sa začína. Hra končí za 10 – 15 min. Vyhrávajú tí, ktorým sa podarilo rozkaz splniť.
Prepadové člny
Dva kruhy priemeru 6 m vzdialené od seba 30 m predstavujú dva ostrovy. Každý ostrov obsahuje rovnaký počet bojovníkov. Na začiatku hry vyšle veliteľ jedného hráča, ktorý má zaútočiť na nepriateľský ostrov. Čím bližšie sa priblíži, tým má väčšiu šancu trafiť niektorého zo súperov loptou. Hodí loptu a ak zasiahne nepriateľa jeho družstvo získava jeden bod, ale ak ho pri spiatočnej ceste chytia hráči 2 družstva tak mu bod odčítajú. Ak netrafí a pri spiatočnej ceste ho nechytia bod nezískava nikto. Víťazí družstvo ktoré získalo najviac bodov.
Honba na medvede
Z tábora sú vyslaní dvaja hráči, ktorí predstavujú medvede do vymedzeného priestoru 2-3 km2. Čím je terén členitejší, tým lepšie. Niekoľko minút po odchode medveďou do určeného priestoru sa táborníci rozdelia do dvojíc. Úlohou dvojice je dotknúť sa niektorého medveďa (musia sa ho dotknúť naraz, alebo v intervale 5 sek.). Ale ak sa jeden z dvojice vzdiali, medveď sa ho môže dotknúť a dvojica sa musí vrátiť na štart
a začať medveďou hľadať znovu. Víťazí dvojica, ktorá medvede zneškodní.
Lov v džungli
Do vymedzeného priestoru 1 x 1 km rozloží vedúci so svojím pomocníkom farebné lístky rozmerov 10 x 10 cm(biele, žlté, červené, zelené, modré, šedé ), ktoré predstavujú zver. Pre každého hráča je asi 5 lístkov. Hodnota každého lístka je rôzna (najväčšiu hodnotu má šedý lístok). Úlohou hráča je pozbierať čo najviac lístkov, ale je tu ešte nebezpečenstvo tigra (keď sa niektorého hráča dotkne musí mu dať všetky papieriky a začať odznova). Víťazí hráč, ktorý po sčítaní lístkov má najviac bodov.
Džungľa
Vedúci zoznámi účastníkov s rozsahom ihriska (2 km) a rozdá im po pruhu farebného papiera. Celkom sú štyri farby – červená, modrá, zelená a biela. Každý hráč dostane papiere tak, aby ich ostatní nevideli a hneď si ich skryje. Hráč má chytať hráčov, ktorí majú nepriateľskú farbu, ale musí sa kryť aj pred hráčmi, ktorí ho chytajú (napr. červená prenasleduje zelenú a uteká pred modrou, modrá prenasleduje červenú a musí sa mať na pozore pred bielou, biela prenasleduje modrú a prchá pred zelenou, zelená chytá modrú a kryje sa pred červenou). Asi za päť minút po rozpŕchnutí hráčov sa hra začína. Každý hráč vytiahne papier a dá si ho do ruky. Hráč, ktorého sa dotkol súper je z hry vyradený. Nakoniec zostanú dve farby, ktoré potom už nebojujú, víťazí tá, ktorá má v hre väčší počet bojovníkov.
Na zajatcov
Bojová hra v ľahkom odeve a v teniskách. Vhodný terén je z dostatočnými úkrytmi. Oddiel sa rozdelí do dvoch družstiev
A-B. Všetci sa zhromaždia na mieste, kde je narysovaný kruh s priemerom 6 m, ktorý predstavuje vezenie. Jeden z družstva A počíta nahlas do 100. V tejto dobe sa príslušníci družstva B rozpŕchnu a ukryjú (max. 200 m. od vezenia). Keď skončí pri čísle 100, družstvo A začne hľadať súperov. Kto je objavený, ten opustí úkryt a prchá. Keď je chytený a zvalený na zem-je zajatec. Je odvedený do kruhu. Niekoľko hráčov z družstva A je na stráži pred vezením. Hráč je oslobodený vtedy, ak niekto z družstva B vbehne do kruhu a zvolá „Volný!“( môže byť oslobodený len jeden). Hrá sa buď do úplného pochytania družstva A, alebo na čas. V prvom prípade víťazí družstvo, ktorému sa podarí súperov zajať skôr. V druhej variante víťazí to, ktoré v stanovenom čase (30 min.) zajalo viac protivníkov.
Kúzelník na skale
Hra sa hrá v zarastenej krajine. Vyberie sa jeden hráč, ktorý predstavuje kúzelníka a pomocník, ktorí sa postavia na miesto z dobrým výhľadom. Pomocník vysiela signály morzeovkou najlepšie po jednom slove v krátkych intervaloch (2-3 min.). Ostatní hráči majú za úlohu priblížiť sa čo najbličšie ku kúzelníkovi, aby videli signály a mohli ich zapisovať. Kúzelník má ďalekohľad, ktorým sleduje hráčov. Keď niektorého hráča uvidí a povie jeho meno hráč automaticky z hry vypadáva. Po poslednom signále už kúzelník nikoho nehľadá. Vyhráva hráč, ktorý nebol videný, správne rozlúštil signalizovanú správu a splnil úlohu, ktorá bola vysielaná.
Pašeráci a pohraničná stráž
Hrá sa v krajine húštin a úkrytov. Hráči sa rozdelia na dve rovnaké skupiny. Jedna skupina predstavuje pašerákov, ktorí prenášajú predmety (vrchnák z fľaše, ceruzku…) a druhá skupina predstavuje strážcov, ktorí vopred vedia, aké predmety sa prenášajú. Vymedzí sa územie napr. cesta, potok alebo konce územia vyznačíme farebnými stuhami. Po začatí hry sa strážcovia rozmiestnia a ukryjú. Pašeráci môžu ísť v skupinách alebo po jednom. Zdatnejší môžu dostať až 3 predmety, tí slabší po jenom. Majú za úlohu preniesť predmety (ktoré si ukryjú v oblečení) tak, aby ich strážcovia nechytili. Keď strážcovia chytia pašeráka, prehľadávajú ho najviac 2 minúty. Keď uňho nič nenájdu vráti sa 50 m späť a snaží sa prebehnúť znovu. Ak prenesie pašerák predmet na určené miesto vracia sa späť tak, aby ho nechytili. Keď ho chytia vracia sa 20 metrov . Pašeráci vyhrávajú vtedy, ak prenesú 3 x viac predmetov, koľko im pohraničiari vzali.
Neviditeľné zástavky
K tejto hre potrebujeme asi 30 malých zástaviek rozmerov
10 x 15 cm z hnedých a zelených látkových odstrižkov. Vedúci rozmiestni na ploche asi 1km2 na viditeľných, ale nenápadných miestach všetky zástavky. Všetci hráči sa rozpŕchnu do vyznačeného priestoru a hľadajú zástavky. Na hľadanie majú čas asi 30 min. Víťazí ten hráč, ktorý vedúcemu donesie najviac zástaviek.
Hľadanie zástaviek
Vedúci rozdelí táborníkov do štyroch rovnako početných skupín
( 5-10 ). Každé družstvo dostane dve zástavky, ktoré sú očíslované. Hra sa začína zhromaždením všetkých družstiev na určenom mieste. Každé družstvo sa postaví čelom k jednej svetovej stane. Každé družstvo sa vydá na pochod, ktorý trvá tri minúty v určenom smere (nesmú sa vychýliť viac ako 5 metrov od osi pochodu). Po týchto troch minútach sa družstvá rozbehnú hľadať zástavky súperov. Za každú zástavku, ktorú objavia družstvo získa 10 bodov. Za zástavku, ktorú nikdo nenašiel získava družstvo, ktoré hu schovalo 10 bodov. Hra sa končí za 30 minút zvukovým signálom.
Kukučka
Jeden hráč je kukučka. Schová sa v lese a každých 30 sekúnd musí zakukať. Svoje stanovište môže po každom zakukaní meniť. Úlohou ostatných hráčov je Kukučku nájsť a chytiť ju.
Desať
Hra pre družiny, i pre celý oddiel, ktorá sa hrá za pochodu. Určí sa jeden, ktorý bude počítať do desať. Za týchto desať sekúnd sa musia ostatní hráči schovať tak, aby ich počítajúci nenašiel. Ten, koho počítajúci nájde ako prvého, sa stane počítajúcim. Hra sa môže hrať s rôznymi obmenami napr. za každého nájdeného sa môže počítajúci posunúť zo svojho stanoviska o 2 kroky
ľubovolným smerom a pod.
Lesná kymovka
Na lesnej ceste sa vytýči asi 100 metrov dlhý úsek. Označí sa začiatok aj koniec zástavkami. Vedúci hry na tomto úseku po oboch stranách cesty rozloží 20 vecí, ktoré do prírody nepatria (konzerva, papier, vreckovka, pero…). Úlohou súťažiacich je, aby za 2 minúty prešli tento úsek a zapamätali sa čo najviac vecí. Tieto veci potom v časovom úseku 5 minút napíšu na papier. Vyhráva ten ktorý napísal najviac vecí.
Kto prehovoril?
Hráči stoja v kruhu, v strede je jeden so zaviazanými očami. Vedúci „slepého“ dvakrát otočí okolo osi a potom potichu ukáže na niektorého hráča na obvode. Označený sa pýta: Kto prehovoril? Úlohou stredného je podľa hlasu poznať a pomenovať toho, kto prehovoril. Kto je spoznaný stáva sa „slepcom“. Hlas sa môže rôzne meniť.
Prepaľovanie povrazu
Hráči sa rozdelia do trojčlenných skupín. Každá skupina si spraví
poľné ohnisko a vo výške 1m. nad ním natiahne povraz (nie umelý). Na pokyn vedúceho sa skupiny rozbehnú do okolia pre drevo a snažia sa čo najrýchlejšie rozložiť oheň a prepáliť povraz.
Dojdi naslepo k plechovke
Vedúci zabodne na rovnej lúke tyč a na ňu plechovku. 20metrov od tejto tyče označí štart. Každý hráč má zaviazané oči. Jeho úlohou je buchnúť do plechovky palicou, ktorú má v ruke. Vyhráva ten, kto má najlepší čas.
Presné obraty
Na rovnej lúke rozprestrieme noviny. Jeden hráč zo zaviazanými očami sa na ne postaví. Potom vyjde priamo vpred – po piatich krokoch sa obráti presne o 90o vpravo a urobí ďalších 5 krokov, nový obrat o 90 o vpravo, 5 krokov, obrat a poslednými piatimi krokmi sa má vrátiť na noviny, z ktorých vyšiel.
Približovanie sa k lovcovi
Na vhodnom mieste stojí lovec so zaviazanými očami a s puškou (palica). Ostatní hráči sa rozpŕchnu do okolia na obvod kruhu 150 – 200 m. od lovca. Ich úlohou je dostať sa k lovcovi čo najbližšie. Keď lovec niekoho začuje, ukáže tým smerom palicou a rozhodca stojaci za ním určuje, kto bol a kto nebol zasiahnutý. Meno toho kto je zasiahnutý ohlasuje rozhodca hlasným volaním. Menovaný hráč je z hry vyradený. Ten kto sa priblíži k lovcovi najbližšie vyhráva.
Štafetová správa
Hráči sú rozdelení do skupín po 5. Všetci idú spolu z rozhodcom a každých 150 krokov necháva každé družstvo jedného hráča. Posledných 150 krokov ide už iba rozhodca a po jednom hráčovi z každého družstva. Kde sa zastavia je štart. Rozhodca dá každému poslednému z družstva list so správou. Ich úlohou je sa správu naučiť a predať ju svojmu spoluhráčovi, ktorý je vzdialený 150 m. Ten ju odovzdá ďalšiemu a tak to ide až k poslednému. Ten správu napíše na papier a odovzdá ju rozhodcovi. Vyhráva to družstvo, ktoré predá správu najrýchlejšie a čo najpresnejšie.
Stromy
Dve družstvá stoja čelom k sebe. Rozhodca zvolá meno niektorého stromu, ktorý rastie v okolí. Na tento povel sa rady rozpŕchnu. Každý hráč beží k najbližšiemu menovanému stromu, dotkne sa ho a čo najrýchlejšie sa vráti naspäť do rady. Rada, ktorá prvá stojí vyrovnaná na svojom stanovišti vyhráva.
Boj o šatky
Ihrisko 30 x 30 m. Hráči sú rozdelení do dvoch družstiev. Každý má vzadu za pásom zastrčenú šatku. Na znamenie sa všetci príslušníci jedného družstva sa snažia zmocniť šatiek nepriateľa. Nie je dovolené svoju šatku pridržiavať rukami. Jedinou obranou je obrat, úskok alebo ústup. Hráč, ktorému je šatka vytrhnutá, je z ďalšieho boja vyradený. Víťazí družstvo, ktoré vyradí všetkých súperov.
HRY pochodové
Cesta
Jednej polovici hráčov daj nejaké drobné predmety, veľké asi ako krabička od zápaliek, druhá polovica sú strážci. Potom sa všetci vydajú na cestu. Hráči, ktorí majú predmet idú vpredu a snažia sa ho odložiť tak, aby to uniklo pozornosti strážcov. Môžu to urobiť do vzdialenosti 5 metrov od cesty. Odstup stráží je asi 25 metrov a nie je povolené ho znižovať. Za zákrutou cesty musí stráž prehľadať okolie cesty. Hrá sa na dobu, po ktorú sa ide na dohodnuté miesto. Potom si hráči úlohy vymenia. Víťazí strana, ktorá má viac bodov za úspešne odhodené predmety a za spozorované pokusy súpera.
Hľadanie lístkov
Priprav prúžky papiera asi 3×3 cm. Po ceste ich ukrývaj pred zrakmi hráčov na vhodné miesta tak, aby neboli zo vzdialenosti 3 metrov už vidieť. Hráči si majú pamätať tieto miesta a pri návrate po tej istej ceste lístky zbierajú. Víťazom sa stáva ten, kto ich nazbiera najviac. Platí pravidlo, že sa nikto nesmie vzdialiť viac ako 30 m od vedúceho hry.
Desať
Hrá sa za pochodu. Vedúci hry zakričí „DESAŤ“, zavrie oči počíta zostupne dole (10, 9, 8, 7…0) a ostatní hráči sa musia za tento čas schovať. Musia byť schovaní tak, aby ich počítajúci po otvorení očí nevidel. Ak počítajúci povie nula, hráči sa už nesmú pohnúť zo svojich úkrytov. Ten koho počítajúci ako prvého uvidí sa stáva v ďalšom kole počítajúcim. Pokiaľ to všetkým ide dobre a dlho nemožno nikoho nájsť môže sa čas v ďalšom kole skrátiť, alebo po každom najdutí môže počítajúci môže spraviť napríklad 2 kroky ľubovolným smerom.
3. mája sme sa vybrali do Spišského Podhradia, aby sme si pripomenuli patróna skautov sv. Juraja. Išli sme tam aj so zameraním na oblapenie spišského hradu a prekonanie rekordu. Na rekord je potrebných 1500 ľudí. My, reprezentanti Trenčína (Mongol, Ignácio, Aďa, a Magda) sme tiež pripomohli. Celá akcia bola zameraná na propagáciu skautingu a na zviditeľnenie skautov na Slovensku. 3. mája čiže v piatok o 11:15 sme sa stretli na železničnej stanici v Trenčíne, o 11:30 sme išli na vlak do Spišskej Novej Vsi. Štyri hodiny cesty vlakom nás trocha vyčerpali. Po zastavení vlaku na našej konečnej zástavke nás čakalo ešte hodinové čakanie na autobus. Potom sme sa dočkali autobusu a cestovali do Spišského Podhradia. Po pricestovaní sme sa zaregistrovali a počas celej akcie sme nosili visačky s menom a mestom odkiaľ sme. Piatok bol plný zábavy. Po vybalení, zaregistrovaní, najedení, napití a odpočinku nás čakal program na Sp. hrade. Čakali nás tam vystúpenia rozbiehajúcich sa skupín a koncert už rozbehnutého Alana Mikušeka. Po tme sme sa doplazili do školy, kde sme bývali a robili sme si každý svoj program. Ja Magda z Aďou sme spali na chodbe, 
teda nespali sme, celú noc sme sa bavili s inými skautami. Nevyspané sme v sobotu 4. 5. 2002 museli o 7:00 vstávať. Čakala nás environmentálna aktivita. Do 10:00 sme teda zbierali odpadky. A po 10:00 sme sa začali tešiť na hlavnú akciu celého podujatia ZÁPIS DO GUINESSOVEJ KNIHY REKORDOV. Potom sa to začalo! Slnko pieklo a nebo bolo modré, začala sa vytvárať živá reťaz a oblapovať hrad. Približne hodinu a pól nám trvalo oblapenie. Zrazu bolo počuť výkriky: „sme spojení“ Všetci sa začali tešiť… Helikoptéra si asi 5 krát urobila okružnú jazdu, nasnímali nás a jasné že sme im aj zakývali. Po dlhej, namáhavej činnosti sme sa mohli vrátiť zas do normálneho života. Sadli sme si na dolné nádvorie a sedeli. Potom sa dvaja odvážlivci (Mongol, Ignácio) rozhodli ísť pre guláše, ktoré sme mali na obed. Najedli sme sa a ja s Aďou sme išli do školy. Medzitým bolo vystúpenie šermiarov. Večer bola omša a slávnostný táborák. Mne s Adou sa tam nechcelo a tak sme zostali v škole. Celý čas sme sa bavili a lietali. Prišla noc, posledná noc. Rozmýšľali sme, že nebudeme spať, lebo sme tu posledný krá, ale o 2:00 sme už boli ako zarezané. Nedeľu o 7:00 ma zobudil Ignácio, že ideme domov. S Adrianou sme vstali a začali sa baliť. Zbalili sme sa , umyli, atď… a odišli. Zase cestovanie. Cesta autobusom do Popradu bola tichá. O 9:39 nám išiel do Trenčína. Kúpili sme si lístky a šup na vlak. Vo vlaku sme hrali karty a ja úbohá som písala tento článok. Bolo tam super.
