Archívne číslo Skautovín 02/2003
Kategórie
Časopis Skautoviny 02/2003
Kategórie
Časopis Skautoviny 01/2003
Z archívu prinášame prvé číslo skautovín z roku 2003.
Kategórie
Mikulášske posedenie 2002
Bola sobota 7. decembra – Mikuláš a vonku riadna kosa. O deviatej to všetko vypuklo. Chodba základnej školy v Kubrej sa začala plniť. Po úvodnom autograme do kroniky sa každý mohol zapojiť do rôznych zaujímavých hier. Kolotoč hier otvorila všetkým dobre známa hra Tresky – plesky, kde išlo o to zoznámiť sa (aj keď sa všetci
poznáme :-))ďalšou hrou bol napríklad „Kompót“ – to každý si vylosoval lístok, kde bolo napísané jedno ovocie. Stoličky sa dali do kruhu, každý mal svoju. A keď započul názov svojho ovocia musel sa s niekým vymeniť. To bolo celkom jednoduché. Ale keď zaznel výkrik Kompóooooot – to vám bol zmätok. Všetci sa hrnuli a snažili si ulapiť nejaké miesto. Hra stoličkový kolotoč bola zaujímavá, ale o chvíľočku tu už bol Mikuláš, ktorý chcel utiecť. Ale nepodarilo sa mu to. Škriatkovia ho priviedli naspäť k
nám. Spolu s Mikulášom prišiel aj zlý čertisko a pekný anjelik. Mikuláš chcel ujsť, ale keď ho tu už zadržali tak sa ukázal ako správňak a darčekmi naozaj nešetril. Každý dostal bohatý balíček, v ktorom nechýbali sladkosti ani nejaká tá pozornosť pre potešenie. Ale Mikulášov košík nebol bezodný a tak sa pomaly pobral preč. Veď mal ešte mnoho ďalších , ktorí chceli byť obdarení. Po odchode Mikuláša sa záhadne
objavil zničený Ignácio, ktorý sa chopil techniky a pripravil nám skvelý countrybál. Po chvíľkovom tápaní sme si dokonca spomenuli na pár základných krokov a mohli sme začať naozaj tancovať. Každý sa snažil ako vedel, jedným to išlo, iní sa ešte len učili. Ale ešte pred spomínaným countrybálom boli ešte nejaké tie hry. Zaspomínali sme si na naše detstvo a snažili sme sa kŕmiť lekvárom (ríbezľovým). Sranda bola v tom, že ten kto kŕmil mal zaviazané oči a tak trafiť batolaťu lyžičkou do úst bolo niekedy umením. Výbornou hrou boli aj šípky. Ale z technických príčin sme museli zaimprovizovať a tak namiesto šípok boli papierové gule a namiesto terča kartóny od vajíčok položené na
zemi. Tento nedostatok nikoho neodradil a každý si z chuti zahádzal. Záverečnou hrou bol balónikový tanec. Tu sme si nielen dobre zatancovali, ale sme sa aj zasmiali. Veď nie je také jednoduché sústrediť sa na tanec aby som partnerke nestúpal po nohách . A po doznení hudby sa sústrediť na praskanie balónikov, ktoré boli upevnené na nohách tancujúcich párikov. Záverom sme všetko vrátili do pôvodného stavu a pobrali sa domov.
Tak ako sa v každej domácnosti pred Vianocami všetci zdobia stromčeky, upratujú, pripravujú štedrovečernú tabuľu, tak sú Vianoce pre skautov spojené s roznášaním Betlehemského svetla. A tohtoročné Vianoce neboli výnimkou. Betlehemské svetlo malo doraziť do Trenčína rýchlikom o 9:30. Na stanici sa pomaly zhromažďovali skauti, ktorí netrpezlivo postávali na nástupišti. Tento rok sa tu skautov zišlo teda neúrekom. Ako hlas v staničnom rozhlase ohlásil príchod vlaku, sme sa pobrali k spešninovému vozňu. Tu sme si odpálili svetielko do lampášov a rozlúčili sme sa so skautmi, ktorí svetlo doprevádzali vlakom. A tu sa cesty trenčianskych skautov rozišli s prianím pekných vianočných sviatkov. Jedna skupinka išla rozniesť svetlo do Kubrej a Kubrice, druhá zaniesla svetlo do kostolov. Ďalšia skupinka sa presunula na námestie, kde už bol postavený podsadový stan, a tu rozdávali svetielko okoloidúcim Trenčanom. Aj náš oddiel bol pri preberaní Betl. svetla. My sme ho odovzdali v Orechovskom kostole. Ale tým sa pre nás roznášanie neskončilo. V pondelok 23.12. sa ráno o 8:30 stretla v skautskom dome skupinka šiestich skautov na čele s Alahom. Z nášho zboru tu bola Zvedavka a ja. Našou úlohou bolo odovzdať toto posolstvo pokoja, mieru a lásky na Okresnom, Krajskom úrade, u primátora i na VÚC. Všade sme boli očakávaní a milo prijatí. V pondelok poobede sme ešte roznášali betl. svetlo po domácnostiach Zlatoviec, Záblatia a Zamaroviec. Tento rok sme mali aj dobrodinca, ktorý bol v našej klubovni a tu si mohli prísť občania odpáliť Betlehemské svetlo.
Ráno 16. novembra 2002 sa kľučka trenčianskeho skautského domu predávala z ruky do ruky. A prečo? V tento deň sa v Trenčíne konala Zvedavka mestská. Celej akcii predchádzali dlhosiahle prípravy a tak nás potešila hojná učasť 122 účastníkov. Prišli zástupcovia z Trnavy, Piešťan, Nového Mesta n/V, Dubnice n/V, Prievidze, Slatiny n/B, Chynorian, Tr. Teplej ale i domáci Trenčania. Po úvodnej prezentácii a zadelení do súťažných družiniek nasledoval nástup všetkých zúčastnených na dvore. Tu im boli vysvetlené pravidlá. Každá družinka si prevzala súťazné úlohy a ponáhľala sa do mesta, aby mohla plniť jednotlivé úlohy. A úlohy to neboli teda ledajaké. Pekne sa s nimi všetci potrápili. Zaujímavé bolo sledovať počínanie si jednotlivých skupiniek priamo v teréne. Niektorí zvolili taktiku hľadania, iní sa zasa pýtali okoloidúcich Trenčanov. Ale všetci boli veľmi zlatí a snaživí. Na celé plnenie súťažných úloh boli vyčlenené dve hodinky, a tak sa o 13:30 začali všetci pomaly schádzať v sk. dome. Tu odovzdali vyplnené úlohy a čakali na vyhlásenie výsledkov. A teraz prišli na rad naši roveri a roverky, ktorí sa ujali vyhodnocovania. Boli veľmi šikovní a tak už o 13:00 mohli všetci nastúpiť na dvor na vyhodnotenie. Konkrétne výsledky sú uvedené v tabuľke. Pri odovzdávaní cien boli všetci plní napätia a tešili sa nielen víťazi. Veď všetci sme spolu strávili pekné slnečné dopoludnie a dobre sme si zasúťažili a pobavili sa v uliciach Trenčína. Na záver by sa patrilo poďakovať všetkým za ich hojnú účasť, organizátorom (hlavne Ignáciovi) za dobré nápady a pevné nervy, ako i mestu Trenčín, ktoré poskytlo ceny pre víťazov.
Ďakujeme
Kategórie
JOTI 2002
Aj tohto roku sme sa chceli zapojiť do celosvetovej skautskej akcie JOTA. JOTA je stretnutím skautov v éteri, a k tomu je potrebná vysielačka. A keďže nik z nás takýto stroj nemá, musíme poprosiť nejakého rádioamatéra. Tento rok sa nám však žiadneho nepodarilo zabezpečiť – nie že by nechceli, boli veľmi ochotní, ale buď museli ísť do práce, alebo už mali inú akciu, či nejaké povinnosti. A tak sme sa Jota nezúčastnili. Ale dohodli sme sa na tom, že skúsime druhú akciu s názvom JOTI – stretnutie skautov na Internete. A tak sme sa stretli o 18:30 u Veverice vo firme. Zúčastniť sa nás mohlo však len málo, mali sme totiž iba 3 počítače. A tak sa pár odvážlivcov pustilo do nadväzovania spojenia so skautami z celého sveta. Spojenie sme naväzovali cez chat. Po chvíli však traja z nás odišli a tak sa chatovaniu venovali už len 4 závisláci. Spojili sme sa asi so 40 skautami z rôznych krajín: Taiwan, Austrália, USA, Kanada, Juhoslávia, Grécko, Venezuela, Paraguay, Portoriko, Španielsko, Švédsko, Anglicko, Čechy i Slovensko. Celá konverzácia prebiehala väčšinou v angličtine. Zaujímavé však bolo, keď sme komunikovali z jednou skautkou asi 15 min po anglicky a potom sme zistili, že je Slovenka a je z Bratislavy. Najdlhšie spojenie sme mali so skautom z Taiwanu – cca 4 hodiny. Zisťovali sme aj rôzne zaujímavosti. A dozvedeli sme sa všeličo. Väčšina ľudí bola roverov, alebo vodcov, ale našli sa aj 8-9 roční skauti. O 22:00 sme sa pýtali aký je v iných krajinách čas. Taiwan 4:00, Salvador 14:00, Portoriko 17:00, Kanada 6:00, Austrália 6:00, Niag. vodopády 16:00… A taktiež sme sa pýtali na teplotu- tá sa pohybolvala medzi 35 – 5 °C. Na záver každého spojenia sme si vymenili e-maily, prípadne adresy na www stránku.
Poďakovať by sme sa myli Vero a Marekovi, ktorý to s nami vydržal až do 23:30. Ďakujeme!!!
Bola to skvelá akcia a dúfam, že na budúci rok sa zúčastníme v hojnejšom počte.
Mongol
Kategórie
Zvedavka mestská Bojnice 2002
V sobotu 26. 10. 2002 sa ráno o 6:30 pred trenčianskou stanicou pomaly tvorila skupinka skautov. No bola to malá skupinka iba 11 ľudí, ale aj tak sme vyrazili – smer Bojnický zámok. Do Bojníc sme dorazili za cca 2 hodiny a uvelebili sme sa v miestnom kultúrnom stredisku. Ešte sme si stihli zahrať zopár hier a už tu bol začiatok.
Zaregistrovali sme sa a nahlásili sme hliadky. Vytvorili sme 1 hliadku skautiek a 1 hliadku včielok. A aby sme sa my starší nenudili čakaním na deti, vytvorili sme špeciálny tím – Hviezdny tím snov – skoro seniori. Otvorenie malo byť v hradnej priekope, ale vyhnal nás prudký dážď. A tak sme sa stretli pred hlavnou bránou bojnického zámku. Dostali sme inštrukcie, papier s otázkami a išlo sa na prehliadku. Prehliadka bola zaujímavá a poučná. Dozvedeli sme sa veľa o histórii zámku, o jeho majiteľoch, o legendách a pod. A všetky tieto informácie sme potrebovali pre splnenie súťažných úloh. A úlohy to teda neboli vôbec ľahké, poriadne sme sa pri nich zapotili. Po prehliadke sme sa vrátili späť do kult. strediska, kde nás už čakali pekne rozvoňávajúce párky a teplý čaj. Tak sme sa trošku posilnili a išli sme pohľadať ďalšie naše 2 skupiny, lebo bol čas odchodu. Tak naši menší odišli ale 4 starší ešte zostali aby dokončili závod. A tak sme sa pustili do druhej časti závodu – zakladanie ohňa, morzeovka, kopanie penált… Tak sme zvládli aj túto druhú časť a vrátili sme sa na základňu na vyhlásenie výsledkov.
Na záver treba len skonštatovať, že Zvedavka mestská v Bojniciach bola veľmi zaujímavá a poučná.
Mongol
Kategórie
Radcovský kurz 2002
Prvá časť – Výlet
Dňa 21. septebra sa uskutočnila I. časť radcovského kurzu. Samozrejme, že som tam nemohla chýbať. K týmto skautským akciám sa viem veľmi krátko, výstižne a jednoslovne vyjadriť:“Super!“ V sobotu sme o 8:00 vyrážali autobusom č. 13 do Zlatoviec. Tam sme sa na zástavke stretli s Veve, Polly, Pedro, Mongolom a Stenlym… Potom sme sa po svojich vlastných nohách doplazili k Mongolovmu domu. Odttiaľ sme sa vybrali na nejakú lúku (neznámu). Po hodine cesty sme sa dostali cez kopčeky, lúčky a les k malej kadibútke kde sa všetko odohrávalo. Preberali sme s Mongolom skautskú prax a so Stenlym zdravovedu. Mali sme aj hry. Takú naháňačku a padanie zo stola (nie na zem). Okolo 16:00 sme aj, Zved, Nezi, Orech, Sisi… už museli ísť domov. Čakala nás dlhá cesta domov. Po našom odchode tam ostali ešte chalani + Slávka. To neviem, čo tam oni stvárali. Na autobus sme prišli na sekundu presne a mi čo sme ešte mali prestupovať sme aj ten 2 autobus stihli len tak-tak. Super akcia! Už sa teším na II. časť.
Vaša Rosnička-Magda
Dlho očakávaný a starostlivo pripravený radcák bol konečne tu! Teda jeho prvá časť- výlet. Sobota, 21. septembra nadišla a my sme sa stretli pri Mongolovi. Oznámil nám, že miesto diania je Orinoko. Vyrazili sme asi o pol deviatej a o hodinku sme tam už boli. Po menšej desiate nás Veve s Mongolom privítali. Hneď sme dostali prvú úlohu – porozmýšľať a povedať, čo čakáme od tohto radcáku a čím môžeme sami prispieť. Prvej prednášky sa ujal Mongol. Spracoval skautskú prax a všetko sme si aj prakticky vyskúšali. Založiť oheň, prácu so sekerou aj azimuty. Po prestávke na obed sa dostal k slovu Stenly a jeho zdravoveda, rozdelená na teóriu a prax. Počas teórie si všetci predstavovali situácie, ktoré opisoval. Pri jeho rozprávaní sme sa dokázali do toha tak vžiť, že nás chvíľami až striasalo. Keďže väčšina ľudí sa ponáhľala domov, z praxe sme stilhli iba stabilizovanú polohu. Ostatné sa presúva na chatu. Po odchode niekoľkých účastníkov sme zostali ôsmi. Dali sme hlavy dokopy a vymysleli ako strávime zvyšok výletu. Prvou hrou bol Gordický uzol, ďalej nasledovali Mraky. Niektorí v tom už boli majstri, ja som bola jednou z tých, ktorí to hrali prvýkrát a musím potvrdiť, že je to vynikajúca hra. Aby sme sa ešte viac ponaťahovali, zahrali sme si Trojnožku, potom Stavby… Keď sme sa uhrali k smrti, pobalili sme veci a vydali sa na spiatočnú cestu.
Pedro
Prípravy na radcovský kurz boli určite ťažké. Pripravoval ho 87. zbor to jest Mongol, Ignác, Soplík a spol.
V Sobotu ráno o 8:10 sme sa stretli. Prišli skautky a vybrali sme sa na osadu
Orinoko, počas cesty sme sa rozdelili na dvojice, mali sme zistiť ako sa partner dostal do skautingu. Na kurze sa zúčastnili Šikulka, Pedro, Sisi, Sláva, Oriešok, Nezábudka, Zvedavka, Eli … a ja (Bobo). Najprv sme mali napísať svoje pocity na otázky (Čo od radcovského kurzu) a (Čím k tomu prispejem) myšlienky boli rozličné no i v niečom zhodujúce.
Prvú prednášku mal Mongol s témou Skautská prax. Bola to ukážka práce so sekerou. Skautky sa tak rozbehli že im ani hora nestačila. Boli aj nejaké hry – prepaľovanie špagátu, hľadanie azimutov. Bola to dlhá prednáška a veľmi poučná.
Druhá prednáška bola o Zdravovede, viedol ju Stenly. Dozvedel som sa kopec nových vecí.
Po nej museli niektoré skautky odísť.
Potom sme si zahrali pár výborných hier. Tento deň bol fantastický.
PS: bol by som veľmi šťastný, keby bolo takýchto akcií čo najviac.!?
Bobo
Druhá časť – Chata
Druhá časť radcovského kurzu bola naplánovaná na chate. A tak sme sa všetci zišli 11.10. 2002 na trenčianskej železničnej stanici a pomaly sme sa vydali na cestu do Trenčianskych Teplíc. V Tr. Tepliciach sme našli chatku, kde sa to všetko malo odohrávať. Chatička to bola malá, ale za to útulná. Postupne začali prichádzať aj ostatní budúci radcovia a inštruktori. Všetci sme spoločne počkali na sestru Vevericu. Veď aký by to bol radcovský kurz bez zborovej vodkyne. A dočkali sme sa. Brat Sopel už mal prichystanú prednášku o skautskej symbolike a tak sa pustil do prednášania. Zo začiatku sa mi prednáška zdala trošku strohá, ale postupne to začínalo chytať šťavu, a ku koncu prednášky, keď hovoril o družinových tradíciách mu všetci poslucháči doslova viseli na perách, že čím ich ešte ohúri a čo nové sa ešte dozvedia. Po tejto prednáške sme mali napísať, že čo by sme my navrhli a podnikli s družinou aby sa
vytvorila dobrá nálada a ten správny skautský duch. A vtom to zrazu prišlo. Zhaslo svetlo, vonku zaznel výbuch a vystrašená sestra Čajka nás už všetkých hnala do podkrovia. Keď sme tam prišli bola tam tma, ale o chvíľku sa rozsvietilo červené, ako sme sa neskôr dozvedeli, núdzové svetlo. Z vysielačky v rohu sa ozval podivný hlas, ktorý nám oznámil, že sme jediná skupinka, ktorá prežila výbuch jadrovej elektrárne. Že celá planéta je zničená a že možno ešte existuje jedna, či dve takéto skupinky, ktoré musia zachrániť ľudstvo. Museli sme prijímať zásadne rozhodnutia ako či vpustiť do nášho krytu raneného, aj za cenu, že všetci zahynieme, prípadne, či si necháme dve ešte nenarodené deti, aký nevyhnutný materiál potrebujeme pre život a pod. Bola to veľmi zaujímavá psycho hra, pri ktorej bolo potrebné rýchlo a perspektívne myslieť. V sobotu ráno hneď po raňajkách nastúpila na „pľac“ s. Čajka, ktorá viedla prednášku o psychológii a etickej výchove v skautingu. Bolo to taktiež veľmi zaujímavé a poučné. Na záver sme si mohli zistiť jednoduchým testom ešte výšku nášho EQ. Tesne pred obedom sa pripravil brat Ignácio, ktorý mal prednášku o histórii skautingu. A bola to prednáška vcelku zaujímavá. Porozprával nám o dejinách skautingu, nielen vo svete ale aj v ČSR, na Slovensku, či v Trenčíne. K prednáške mal pripravenú aj
fotodokumentáciu a historické relikvie a tak každý počúval a obzeral. Po dobrom a výdatnom obede (Čajka ďakujeme!!!)sme si na chvíľočku oddýchli. Ale nie nadlho, lebo pred nami bola relaxácia. Čajka, ktorá bola našou terapeutkou, nás všetkých dokázala za pár minút priviesť do hlbokého spánku. A keď sme sa zobudili boli sme iní ľudia. Nič nás nebolelo a myseľ sme mali čistú ako v oblakoch. A tak to bol ten najlepší čas na ďalšie prednášky, ktoré mala sestra Veverica. Prvá bola o Administratíve. Tu sme si všetci uvedomili, čo je to papierovania a povinností. V rámci tejto prednášky sme mali vymyslieť ako by sa dal spropagovať skauting. Každá dvojica vymýšľala všelijaké propagačné stratégie. Druhá prednáška bola na tému Skautský radca. Večer bol voľnejší, dumky pri gitare, diskusné krúžky a pod. Niektoré súkromné diskusie prebiehali dlho do noci a tak ráno sa niektorým nechcelo vstávať. Ale nakoniec vstali, napapkali sa a pod ho na ďalšiu prednášku. Tentoraz sa jej chytili sestry Šik a Pedro. Prednáška to bola zaujímavá, veď kto by sa nechcel naučiť ako pripraviť hru pre svoju družinku. Poobede už nasledovalo udelenie radcovských dekrétov a pomalé lúčenie a odchod domov. Ako som sa dozvedel už od viacerých bola to super akcia, ktorá by mohla trvať aj mesiac a určite by sme sa nenudili.
PS: Olinka ďakujeme za požičanie chaty!
Mongol
Kategórie
SkautFILM – 1.ročník
Dávnejšie sme sa pohrávali s myšlienkou zorganizovať porezanie nejakých filmov. Prišlo to až do takého štádia, že vo štvrtok 29. augusta sa konal 1. ročník akcie SKAUTFILM. Ráno technici zapojili premietaciu zostavu (televízor, počítač, 4 x repro). A už o 9:00 sa klubovňa plnila prvými návštevníkmi. Naša klubovňa je dosť malá a tak vstup mali iba pozvaní hostia. Tých 
bolo cca 15. Premietalo sa 7 filmov až do neskorých večerných hodín.
Názov: Letný skautský tábor- Organizátor: 87. skautský zbor Bufinky – Trenčín
- Termín: 8. – 17. 7. 2002
- Miesto: Závada pod Čiernym vrchom
- Počet účastníkov: cca 50 + hostia
- Počasie: pekne teplo, občas dážď
Celé to začalo asi v marci, kedy sme sa dohodli, že by bolo fajn zorganizovať spoločný zborový tábor. Slovo dalo slovo a o pár dní začali prvé papierovačky okolo tábora. Bolo potrebné vybaviť ešte veľa vecí. Všetko sme vybavili, vyrobili, odstránili nedostatky a už tu bol 1. prázdninový týždeň. V sobotu ráno už dvaja dobrodruhovia vykladali podsady z miestnej školy aby boli následne prevezené na táborisko.
Okolo desiatej dorazila ďalšia skupinka roverov aj s prvým materiálom na lúku. Potom sme prevozili podsady a začali so stavbou tábora. Do večera sme spojazdnili hangár a kuchyňu. Na druhý deň prišli ďalší pomocníci aj s vedúcou tábora 🙂 Začala práca na odpadovke, latrínach a podsadách. Pondelok bol prvým táborovým dňom a asi o 10.00 sa z autobusa na lúku vyrútilo asi 40 táborenia chtivých včielok, skautiek a skautov. Začalo sa stavanie podsád a iných plátenných obydlí. Večer všetci zaspávali plní nádejí a očakávaní na ďalšie táborové dni. Druhý deň bol už nabitý táborovými hrami. Skauti hrajúci archeologicko – egyptskú hru podnikli prvú misiu, ktorej úlohou boli archeologické vykopávky. Skautky hrali hru, ktorú vymyslel a zorganizoval Maco II.
Večer nás všetkých čakal slávnostný otvárací táborák. Táborák bol super. Kúzelník síce neprišiel, ale bol tu skvelý pľuvač ohňa v podobe Maca II. Ten bol v tejto oblasti skutočným preborníkom a všetci sedeli s otvorenými očami aj ústami. Po tomto super táboráku mali skauti ešte ďalšiu časť etapovky a tou bol prechod hviezdnou bránou. Nakoniec všetci prešli a ocitli sa v starovekom Egypte. Tretí deň bol pre dievčatá v znamení hry Camel trophy, kedy úlohou jednotlivých tímov bolo zostrojiť závodné auto – nosítka. Použili rôzne techniky a materiály a preto bolo každé „auto“ iné a originálne. Poobede potom nasledoval závod áut po teréne, kde bolo potrebné prekonávať rôzne terénne prekážky. Bola to náročná hra a tak ju dokončili iba 2 súťažné družstvá.
Ale všetci ostatní sa super bavili. Skautov čakal v tento deň hra stavby pyramíd, poobede vyrábali hlinené nádoby. Vo štvrtok čakala na skautov mumifikácia, kedy ich úlohou bolo zaobaliť dvoch členov svojho tímu. Bratia roveri sa poobede pustili do maľovania. Každý mohol maľovať čo chcel a vo všetkých sa našiel skrytý talent, ktorý nemohli plne uplatniť na hodinách výtvarnej výchovy. Večer nás ešte čakal bufet, kde si každý mohol za táborové bubáky kúpiť po čom mu srdiečko zatúžilo. Piatok bol opäť v znamení hier. Tentokrát to bolo viacero menších hier, pri ktorých sa všetci uvoľnili a pobavili. Skautky potom batikovali, skauti hrali hru zavlažovacie kanály a Hoganov dom. Sobota bola veľkým výletným dňom. Starší skauti a skautky sa vybrali na Uhrovecký hrad.
Hrad bolo pekný a po spoločnej prehliadke sme pokračovali smerom k pamätníku na Jankovom vŕšku. Cestou späť sme sa stavili aj v Uhrovci v rodnom dome Ľ. Štúra a A. Dubčeka. Tí menší boli tiež na výlete pri chate pod čiernym vrchom. Večer nás ešte trošku postrašila búrka, ktorá nám zhodila hangár. Ale inak sme to všetci prežili. Nedeľa bola v znamení oddychu, ale poobede boli opäť nejaké tie hry. Skauti hrali ďalšiu časť etapovky. Tentoraz mali prejsť bludiskom. Pondelok bol v znamení indiánov. Bol totiž indiánsky deň. Skautky vyrábali náramky a učili sa stopy. Skauti vyrábali luky, sekeromlaty a podobné indiánske doplnky. Poobede skauti hľadali amulet, ktorý im pomohol prejsť späť cez hviezdnu bránu.
Nakoniec sa im spoločnými silami podarilo prejsť hviezdnou bránou a tým porazili zlo v podobe zlého boha Re. Večer bol ešte bobrík odvahy a sľuby vĺčat a včielok. Predposledný deň bol v znamení hry Safari. Večer bol posledný bufet. Každý minul posledné bubáky, vypredali sa všetky veci. V noci bol sľubový táborák. Takže máme v zbore ďalšie 4 sľubové skautky a 2 skautov. Posledný deň ešte skautky hľadali poklad. Ale pred obedom sa všetci pustili do balenia tábora. Posledný obed, posledné lúčenie a autobus s táborníkmi odchádza domov. Len pár ľudí zostáva a balí. Vo štvrtok prevažujú veci a okolo obeda táborová lúka osirela.
Bolo by toho písania ešte na veľa (bobríci, tajný priateľ, táborový večerník Skautoviny, slniečka sympatie, posedenia v tee-pee, táboráky…..) Toľko sme toho zažili. Kto sa nezúčastnil môže len ľutovať.
P.S.: Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili, ale hlavne tým, ktorí pomohli pri príprave i počas chodu tábora.
Mongol
Galéria fotografií z tábora Závada pod čiernym vrchom 2002:
