87. skautský zbor Bufinky Trenčín

NEDEĽA 27. Október 2019

Práve som sa vrátila z poslednej víkendovky, ktorú sme mali na saleziánskej chate v Banskej Belej. Boli to už skúšky, ktorých sme sa všetci tohtoroční účastníci SELŠ toľko obávali. Od letnej časti nám ubehli 2 mesiace a my sme sa stretávali posledný krát na Zrení (ako to na tejto lesnej škole nazývajú), aby sme zistili či sme skutočne prípravení…

Neuveriteľne som sa bála. Ako štvrtáčka na gymli v maturitnom ročníku som okrem skautingu musela začať makať aj v škole a moje učenie na skúšky určite nemožno pokladať za dokonalé a  100percentné. Celé tieto dva mesiace som tŕpla v strachu či sa mi to podarí. Vedela som, že sú tu ešte opravné skúšky, no nechcela som sklamať. Sklamať seba, ale predovšetkým tých, ktorí za mnou stáli – môj zbor, moji kamaráti tuto z 87 – na čele s Dominikou a Terinou, ktoré mi po celý čas toľko pomáhali a podporovali ma. (Týmto sa im chcem poďakovať, ste lásky).

• LESNÁ ŠKOLA

Nepíšem tento článok preto aby som niekoho presviedčala, že práve  SELŠ je jediná a najlepšia Lesná škola (ale  je fakt dobrá:D). Chcela by som sa azda len podeliť o moje zážitky, skúsenosti a nehasnúce posolstvo, ktoré sme si z lesnej školy my účastníci odnášali. Píšem taktiež preto, aby som možno namotivovala tých, ktorí nad LŠ rozmýšľajú a ubezpečila ich, že stojí za to vybrať sa tam. Nie je to predsa iba o skúškach a o prednáškach (ktoré sú nám samozrejme tiež veľmi nápomocné, a vďaka ktorých sa naučíme veci, ktoré  by sme možno inak nezistili). A prosím vás, nech to nie je ani o tom, že niekoho na lesnú školu posiela jeho oddielový vodca – aby to mal vybavené a získal dekrét a mohol viesť oddiel. To vôbec. Prosím s týmto tam nechoďme. Je to o niečom úplne inom.

Jasné, že mnoho vecí nás naučí prax za tie roky čo skautujeme, no nepodceňujme možnosť spoznať skautov z iných krajov – a naučiť sa odlišným zaujímavým skautským mravom.

Je to predsa skauting!

Je to to, čo nás tak baví, to čo robíme dobrovoľne a to čo tak ľúbime.

Tak tam choďme aj s kúskom vlastnej motivácie.

• Prečo práve SELŠka?

V súčasnosti v Slovenskom skautingu pôsobí viacero lesných škôl. Ja som si vybrala SELŠku kvôli viacerým dôvodom. O ostatných LŠ som osobne veľa nepočula, no túto mi mnohí srdečne odporúčali. Vraj  funguje už  20 rokov a celá sa nesie tradične s istým skautským historickým duchom. A jej program  obsahuje taktiež istý druh tajomna, ktoré sa počas generácií zachováva, a ktoré si účastníci nechávajú pre seba. Takže tiež nebudem niektoré veci prezrádzať, no môžem vám čestne vyhlásiť, že vás to zmení. Budete trošku iní – no v tom najlepšom zmysle slova.

• ČASTI

SELŠka býva  rozdelená na 4 časti: 2 víkendovky na jar, letná časť- 11dňový skautský tábor a posledná výkendovka na jeseň – skúšky.  Program má vždy dáku mega prepracovanú tému a okrem prednášok obsahuje aj skvelé inšpiratívne aktivity a duchovnú stránku skautingu, ktorú som práve vďaka SELŠ mohla začať  objavovať.  Duchovno v skautingu nie je o žiadnom určitom type náboženstva či vierovyznania. Je to o hľadaní. Skauting je o hľadaní. Hľadaní seba, svojom mieste tu v skautingu medzi našimi priateľmi a predovšetkým hľadaní niečoho čo nás vštkých presahuje.

• Skautské ideály spájajú svet .

Myšlienkou celej SELŠ je výrok: „Zatiahni na hlbinu“. Je z evanjelia podľa Lukáša 5, 4

Na LŠ ti môžu   ukázať  zmysel skautingu, ktorý si dávno tušil, no možno až teraz si si ho úplne uvedomil. Ale iba ak ty sám budeš chcieť.

Zrazu tie pomyselné PILIERE vidíš jasne pred sebou.

A inak – najlepšie na LŠ sú tie kamarátstva. Máš skautských kamarátov z celého Slovenska aaa rozšíriš si táborákový repertoár!(pretože každý zbor preferuje iné Nohavicove a Krylove pesničky:D).

• SKÚŠKY

Ako som už vyššie spomínala, vyvrcholenie LŠ je na poslednom skúškovom víkende. Asi nikdy som sa toľko nebála. Boli dané dve skúšobné komisie a skúšanie prebiehalo od rána až do poobedia. Živo si predstavujem ten svoj stres, keď som bola na rade a zrazu mi povedali, že bude obed a potom budú zas skúšky pokračovať. Nádych, výdych.

Nakoniec to však nebolo take zlé a vyfasovala som celkom dobré skúšobné miestečko. Dovtedy sa skúšalo vnútri, no po tom obede si inštruktori povedali, že je vonku celkom pekne, tak sme sa presunuli tam.

Bolo tam krááásne. Vylosovala som si 3 otázky a 1 modelovú situáciu a počas mojich prípravných 20 minút ma usadili za stôl medzi dva skoro opadané stromy s výhľadom na hory. Slnko už postupne začínalo schádzať a jasné teplé svetlo zalievalo túto októbrovú nádheru. Ani som nemala chuť robiť si poznámky, len som sa dívala a pomodlila sa.

Tak a po 2Otich minútach som pozbierala všetku vnútornú silu a v tento slnečný októbrový deň predstúpila (v mojej skautskej košeli a požičanej Simkinej rangerskej šatke ) pred komisiu s  vytiahnutou hlavnou otázkou: Sľub a zákon…

Ubehlo to rýchlo. Rozpovedala som na skúške všetko to, čo ma k daným témam napadlo a inštruktori aj hádam vyzerali byť spokojní. Večer sme sa dozvedeli výsledky skúšok a bolo to tu – tá chvíľa –  skladali sme činovnícky sľub vodcov. Ani nedokážem opísať ako šťastne sa v takej chvíli skaut môže cítiť. Len si spomína.

Spomínaš si na všetky tie chvíle, ktoré ťa sem viedli, všetky zážitky z táborov a klubovne, ktoré si zažil s tými úžasnými skautmi. A aj keby sa nemáš stať vodcom oddielu, stojí to za to. Je to predsa pre tie decká v tvojej družine, pre život, na ktorý budeš hľadieť po tomto trochu inak.

Nezabudnem na to keď sa ma niekdy v zime 2018/2019 na zborovke Terina spýtala či by som nechcela na LŠ ísť. Prichodilo mi to neuveriteľné…

---

Popravde, prvýkrát som si tento článoček „ načla“ a rozpísala hneď 27.10. ako som sa vrátila z Banskej  Belej. S oduševnením, tak ako to už býva, som bola odhodlaná napísať všetko hneď so všetkou eufóriou, čistým odhodlaním a pevnou vierou, že moje nadšenie ani trošičku nemôže opadnúť. No sklamala som sa.

V ten večer som si ešte chystala veci do školy. Prešlo pár dní a moja istota sa akosi vytrácala.

Hovorím si, toto sa nesmie stať. No nebola som si sebou istá. Pátrala som v pamäti a odrazu si spomenula na film „JEDNOU SKAUTEM – NAVŽDY SKAUTEM“. Je to nový český film, ktorý som si už dávno chcela pozrieť  no nedostala sa k nemu. Fero to už videl a velice odporúčal. Aj vďaka tomuto filmu som toto tu napísala.

Tak ani vy sa nebojte a nepochybujte o sebe. Na lesnej škole zistíš, že  byť skautom je  občas síce ťažké, no stojí to za to.

Tak. Moc ma mrzí, že to bolo až také dlhé. No chcela som vám to všetučko rozpovedať a nejako som sa tuším rozkecala.

Inaak a keby vás hocičo hockedy zaujímalo, môžeme hodiť reč:D

A hodím sem nejaké foto, môžete mrknúť:)