Kategória: Download

Odkedy som v Bratislave na vysokej škole, som doma, v Trenčíne, menej. Dopad to malo samozrejme aj na skauting. V prvom ročníku to bolo skutočne na zaplakanie, na spočítanie mojich zavítaní do klubovne za celý rok by mi jedna ruka úplne stačila… A akosi sa oslabilo aj také to vnútorné puto so skautingom.

Potom som však spoznala jedného skauta z Uherského Hradišťa, vodáka a ten ma pomaly, postupne znova „nakazil“ skautingom. Často sme sa rozprávali, ako to u nich chodí so skautingom, aký majú systém vzdelávania, ako vyzerá ich klubovňa (Dosť super! Možno tomu ťažko uveriť, ale tá naša nemá na tú ich…! 🙂 ), ako ide rovering, nábory, schôdzky a tábory.
Spoznala som sa s pár ďalšími skautmi z Hradišťa, Uherského Brodu či Kroměříže, ako návšteva som dostala príležitosť zúčastniť sa jedného zasadnutia krajskej rady Junáka a pár iných akcií. Zase mi začali veľmi chýbať schôdzky, stretnutia s novými deckami a aj s tými, s ktorými som si odžila niekoľko rokov výletov, táborov, prespávačiek, víkendoviek…  To všetko mi zase začalo chýbať.
Niekedy v tom čase som si náhodou písala s Mafiánom a povedala som mu o tom, ako mi skauting chýba a on mi na to povedal o skupine roverov v Bratislave. Im skauting tiež chýbal, lebo popri štúdiu sa domov nedostalo tak často, ako by chceli. Rozhodli sa preto, na čele s Gummy, vytvoriť Roverskú putovnú patrolu, momentálne pôsobiacu v Bratislave. Počas semestra sa snažia stretávať raz do týždňa, pripraviť a spraviť niečo v duchu roverského hesla „Slúžim!”, či už ide o službu sebe, vlasti, okoliu, blížnym alebo bohu. Najskôr som na tieto stretnutie nemala celý rok čas, pretože bývali v čase, kedy som chodievala na brigádu. Tento semester mi to však konečne vyšlo a teším sa z toho. Všetci, s ktorými som sa zatiaľ stretla sú fajn ľudia, skauting ich baví a chcú sa mu venovať aspoň trochu, kým to ide.

Na jednom z posledných stretnutí sme sa dohodli, že začneme plniť Modrý život. Mali sme jednu staršiu predlohu, podľa pána Foglara, no početným kopírovaním už bola dosť nečitateľná. Nakreslili sme ju teda nanovo a pridali ešte jednu úlohu Modrého života – meditáciu. Je tým mienené aspoň krátke, uvedomelé zamyslenie sa počas dňa. Vedomé upokojenie sa, stíšenie, dýchanie zhlboka – či už v tichosti alebo pri hudbe, sediac, alebo ležiac… Aspoň pár minút počas dňa. Ak to chcete tiež skúsiť, tu je náš Modrý život v PDF (modrý_život) . 🙂 Podrobnejší popis ostatných úloh môžete nájsť pri popise výzvy Modrý život.

…Jiří byl udivený.

„Čemu říkáš Modrý život? Je to zase nějaký tvůj nápad, o kterém jsem ještě neslyšel?“
„Ale není to nic zvláštního,“ pravil odmítavě Láďa. „Pokusím se ti to vysvětlit. Snad víš, že se o aristokratech říká, že mají modrou krev?“

„Ano, to vím,“ přisvědčil Jiří poněkud rozpačitě. „Ale jak to spolu souvisí?“
„Velmi dobře,“ hovořil dále Láďa. „Snažím se žít jako aristokrat. Praví a správní aristokraté jsou a byli přece lidé vzácných a krásných vlastností, pro které byli právě do šlechtického stavu povyšováni. Nu – a já chci být takový aristokrat. Ne z nějakého děděného šlechtického titulu, který by na mě přešel bez mé zásluhy, ale abych si ho zasloužil vším, co dělám.
A tak jsem si utvořil takový vzorný Modrý život a snažím se jím žít.“

(z knihy Prístav volá od Jaroslava Foglara)