Kategória: Zborové akcie

Kategórie
Zborové akcie

Zvedavka mestská Bojnice 2002

V sobotu 26. 10. 2002 sa ráno o 6:30 pred trenčianskou stanicou pomaly tvorila skupinka skautov. No bola to malá skupinka iba 11 ľudí, ale aj tak sme vyrazili – smer Bojnický zámok. Do Bojníc sme dorazili za cca 2 hodiny a uvelebili sme sa v miestnom kultúrnom stredisku. Ešte sme si stihli zahrať zopár hier a už tu  bol začiatok.
Zaregistrovali sme sa a nahlásili sme hliadky. Vytvorili sme 1 hliadku skautiek a 1 hliadku včielok. A aby sme sa my starší nenudili čakaním na deti, vytvorili sme špeciálny tím – Hviezdny tím snov – skoro seniori. Otvorenie malo byť v hradnej priekope, ale vyhnal nás prudký dážď. A tak sme sa stretli pred hlavnou bránou bojnického zámku. Dostali sme inštrukcie, papier s otázkami a išlo sa na prehliadku. Prehliadka bola zaujímavá a poučná. Dozvedeli sme sa veľa o histórii zámku, o jeho majiteľoch, o legendách a pod. A všetky tieto informácie sme potrebovali pre splnenie súťažných úloh. A úlohy to teda neboli vôbec ľahké, poriadne sme sa pri nich zapotili. Po prehliadke sme sa vrátili späť do kult. strediska, kde nás už čakali pekne rozvoňávajúce párky a teplý čaj. Tak sme sa trošku posilnili a išli sme pohľadať ďalšie naše 2 skupiny, lebo bol čas odchodu. Tak naši menší odišli ale 4 starší ešte zostali aby dokončili závod. A tak sme sa pustili do druhej časti závodu – zakladanie ohňa, morzeovka, kopanie penált… Tak sme zvládli aj túto druhú časť a vrátili sme sa na základňu na vyhlásenie výsledkov.
Na záver treba len skonštatovať, že Zvedavka mestská v Bojniciach bola veľmi zaujímavá a poučná.

Mongol

Kategórie
Zborové akcie

Radcovský kurz 2002

Prvá časť – Výlet
Dňa 21. septebra sa uskutočnila I. časť radcovského kurzu. Samozrejme, že som tam nemohla chýbať. K týmto skautským akciám sa viem veľmi krátko, výstižne a jednoslovne vyjadriť:“Super!“ V sobotu sme o 8:00 vyrážali autobusom č. 13 do Zlatoviec. Tam sme sa na zástavke stretli s Veve, Polly, Pedro, Mongolom a Stenlym… Potom sme sa po svojich vlastných nohách doplazili k Mongolovmu domu. Odttiaľ sme sa vybrali na nejakú lúku (neznámu). Po hodine cesty sme sa dostali cez kopčeky, lúčky a les k malej kadibútke kde sa všetko odohrávalo. Preberali sme s Mongolom skautskú prax a so Stenlym zdravovedu. Mali sme aj hry. Takú naháňačku a padanie zo stola (nie na zem). Okolo 16:00 sme aj, Zved, Nezi, Orech, Sisi… už museli ísť domov. Čakala nás dlhá cesta domov. Po našom odchode tam ostali ešte chalani + Slávka. To neviem, čo tam oni stvárali. Na autobus sme prišli na sekundu presne a mi čo sme ešte mali prestupovať sme aj ten 2 autobus stihli len tak-tak. Super akcia! Už sa teším na II. časť.

Vaša Rosnička-Magda

Dlho očakávaný a starostlivo pripravený radcák bol konečne tu! Teda jeho prvá časť- výlet. Sobota, 21. septembra nadišla a my sme sa stretli pri Mongolovi. Oznámil nám, že miesto diania je Orinoko. Vyrazili sme asi o pol deviatej a o hodinku sme tam už boli. Po menšej desiate nás Veve s Mongolom privítali. Hneď sme dostali prvú úlohu – porozmýšľať a povedať, čo čakáme od tohto radcáku a čím môžeme sami prispieť. Prvej prednášky sa ujal Mongol. Spracoval skautskú prax a všetko sme si aj prakticky vyskúšali. Založiť oheň, prácu so sekerou aj azimuty. Po prestávke na obed sa dostal k slovu Stenly a jeho zdravoveda, rozdelená na teóriu a prax. Počas teórie si všetci predstavovali situácie, ktoré opisoval. Pri jeho rozprávaní sme sa dokázali do toha tak vžiť, že nás chvíľami až striasalo. Keďže väčšina ľudí sa ponáhľala domov, z praxe sme stilhli iba stabilizovanú polohu. Ostatné sa presúva na chatu. Po odchode niekoľkých účastníkov sme zostali ôsmi. Dali sme hlavy dokopy a vymysleli ako strávime zvyšok výletu. Prvou hrou bol Gordický uzol, ďalej nasledovali Mraky. Niektorí v tom už boli majstri, ja som bola jednou z tých, ktorí to hrali prvýkrát a musím potvrdiť, že je to vynikajúca hra. Aby sme sa ešte viac ponaťahovali, zahrali sme si Trojnožku, potom Stavby… Keď sme sa uhrali k smrti, pobalili sme veci a vydali sa na spiatočnú cestu.

Pedro
Prípravy na radcovský kurz boli určite ťažké. Pripravoval ho 87. zbor to jest Mongol, Ignác, Soplík a spol.
V Sobotu ráno o 8:10 sme sa stretli. Prišli skautky a vybrali sme sa na osadu
Orinoko, počas cesty sme sa rozdelili na dvojice, mali sme zistiť ako sa partner dostal do skautingu. Na kurze sa zúčastnili Šikulka, Pedro, Sisi, Sláva, Oriešok, Nezábudka, Zvedavka, Eli … a ja (Bobo). Najprv sme mali napísať svoje pocity na otázky (Čo od radcovského kurzu) a (Čím k tomu prispejem) myšlienky boli rozličné no i v niečom zhodujúce.
Prvú prednášku mal Mongol s témou Skautská prax. Bola to ukážka práce so sekerou. Skautky sa tak rozbehli že im ani hora nestačila. Boli aj nejaké hry – prepaľovanie špagátu, hľadanie azimutov. Bola to dlhá prednáška a veľmi poučná.
Druhá prednáška bola o Zdravovede, viedol ju Stenly. Dozvedel som sa kopec nových vecí.
Po nej museli niektoré skautky odísť.
Potom sme si zahrali pár výborných hier. Tento deň bol fantastický.

PS: bol by som veľmi šťastný, keby bolo takýchto akcií čo najviac.!?

Bobo

Druhá časť – Chata
Druhá časť radcovského kurzu bola naplánovaná na chate. A tak sme sa všetci zišli 11.10. 2002 na trenčianskej železničnej stanici a pomaly sme sa vydali na cestu do Trenčianskych Teplíc. V Tr. Tepliciach sme našli chatku, kde sa to všetko malo odohrávať. Chatička to bola malá, ale za to útulná. Postupne začali prichádzať aj ostatní budúci radcovia a inštruktori. Všetci sme spoločne počkali na sestru Vevericu. Veď aký by to bol radcovský kurz bez zborovej vodkyne. A dočkali sme sa. Brat Sopel už mal prichystanú prednášku o skautskej symbolike a tak sa pustil do prednášania. Zo začiatku sa mi prednáška zdala trošku strohá, ale postupne  to začínalo chytať šťavu, a ku koncu prednášky, keď hovoril o družinových tradíciách mu všetci poslucháči doslova viseli na perách, že čím ich ešte ohúri a čo nové sa ešte dozvedia. Po tejto prednáške sme mali napísať, že čo by sme my navrhli a podnikli s družinou aby sa
vytvorila dobrá nálada a ten správny skautský duch. A vtom to zrazu prišlo. Zhaslo svetlo, vonku zaznel výbuch a vystrašená sestra Čajka nás už všetkých hnala do podkrovia. Keď sme tam prišli bola tam tma, ale o chvíľku sa rozsvietilo červené, ako sme sa neskôr dozvedeli, núdzové svetlo. Z vysielačky v rohu sa ozval podivný hlas, ktorý nám oznámil, že sme jediná skupinka, ktorá prežila výbuch jadrovej elektrárne. Že celá planéta je zničená a že možno ešte existuje jedna, či dve takéto skupinky, ktoré musia zachrániť ľudstvo.  Museli sme prijímať zásadne rozhodnutia ako či vpustiť do nášho krytu raneného, aj za cenu, že všetci zahynieme, prípadne, či si necháme dve ešte nenarodené deti, aký nevyhnutný materiál potrebujeme pre život a pod. Bola to veľmi zaujímavá psycho hra, pri ktorej bolo potrebné rýchlo a perspektívne myslieť. V sobotu ráno hneď po raňajkách nastúpila na „pľac“ s. Čajka, ktorá viedla prednášku o psychológii a etickej výchove v skautingu. Bolo to taktiež veľmi zaujímavé a poučné. Na záver sme si mohli zistiť jednoduchým testom ešte výšku nášho EQ. Tesne pred obedom sa pripravil brat Ignácio, ktorý mal prednášku o histórii skautingu. A bola to prednáška vcelku zaujímavá. Porozprával nám o dejinách skautingu, nielen vo svete ale aj v ČSR, na Slovensku, či v Trenčíne. K   prednáške mal pripravenú aj
fotodokumentáciu a historické relikvie a tak každý počúval a obzeral. Po dobrom a výdatnom obede (Čajka ďakujeme!!!)sme si na chvíľočku oddýchli. Ale nie nadlho, lebo pred nami bola relaxácia. Čajka, ktorá bola našou terapeutkou, nás všetkých dokázala za pár minút priviesť do hlbokého spánku. A keď sme sa zobudili boli sme iní ľudia. Nič nás nebolelo a myseľ sme mali čistú ako v oblakoch. A tak to bol ten najlepší čas na ďalšie prednášky, ktoré mala sestra Veverica. Prvá bola o Administratíve. Tu sme si všetci uvedomili, čo je to papierovania a povinností. V rámci tejto prednášky sme mali vymyslieť ako by sa dal spropagovať skauting. Každá dvojica vymýšľala všelijaké propagačné stratégie. Druhá prednáška bola na tému Skautský radca. Večer bol voľnejší, dumky pri gitare, diskusné krúžky a pod. Niektoré súkromné diskusie prebiehali dlho do noci a tak ráno sa niektorým nechcelo vstávať. Ale nakoniec vstali, napapkali sa a pod ho na ďalšiu prednášku. Tentoraz sa jej chytili sestry Šik a Pedro. Prednáška to bola zaujímavá, veď kto by sa nechcel naučiť ako pripraviť hru pre svoju družinku. Poobede už nasledovalo udelenie radcovských dekrétov a pomalé lúčenie a odchod domov. Ako som sa dozvedel už od viacerých bola to super akcia, ktorá by mohla trvať aj mesiac a určite by sme sa nenudili.

PS: Olinka ďakujeme za požičanie chaty!

Mongol

Kategórie
Zborové akcie

SkautFILM – 1.ročník

Dávnejšie sme sa pohrávali s myšlienkou zorganizovať porezanie nejakých filmov. Prišlo to až do takého štádia, že vo štvrtok 29. augusta sa konal 1. ročník akcie SKAUTFILM. Ráno technici zapojili premietaciu zostavu (televízor, počítač, 4 x repro). A už o 9:00 sa klubovňa plnila prvými návštevníkmi. Naša klubovňa je dosť malá a tak vstup mali iba pozvaní hostia. Tých bolo cca 15. Premietalo sa 7 filmov až do neskorých večerných hodín.

 

Kategórie
Zborové akcie

Tábor Závada pod Čiernym vrchom 2002

  • Názov: Letný skautský tábor
  • Organizátor: 87. skautský zbor Bufinky – Trenčín
  • Termín: 8. – 17. 7. 2002
  • Miesto: Závada pod Čiernym vrchom
  • Počet účastníkov: cca 50 + hostia
  • Počasie: pekne teplo, občas dážď
Indiánsky deň – Tábor Závada pod Č.v. 2002

Celé to začalo asi v marci, kedy sme sa dohodli, že by bolo fajn zorganizovať spoločný zborový tábor. Slovo dalo slovo a o pár dní začali prvé papierovačky okolo tábora. Bolo potrebné vybaviť ešte veľa vecí. Všetko sme vybavili, vyrobili, odstránili nedostatky a už tu bol 1. prázdninový týždeň. V sobotu ráno už dvaja dobrodruhovia vykladali podsady z miestnej školy aby boli následne prevezené na táborisko.
Okolo desiatej dorazila ďalšia skupinka roverov aj s prvým materiálom na lúku. Potom sme prevozili podsady a začali so stavbou tábora. Do večera sme spojazdnili hangár a kuchyňu. Na druhý deň prišli ďalší pomocníci aj s vedúcou tábora 🙂 Začala práca na odpadovke, latrínach a podsadách. Pondelok bol prvým táborovým dňom a asi o 10.00 sa z autobusa na lúku vyrútilo asi 40 táborenia chtivých včielok, skautiek a skautov. Začalo sa stavanie podsád a iných plátenných obydlí. Večer všetci zaspávali plní nádejí a očakávaní na ďalšie táborové dni. Druhý deň bol už nabitý táborovými hrami. Skauti hrajúci archeologicko – egyptskú hru podnikli prvú misiu, ktorej úlohou boli archeologické vykopávky. Skautky hrali hru, ktorú vymyslel a zorganizoval Maco II.

Hra Camel trophy – tábor Závada pod Č.v. 2002

Večer nás všetkých čakal slávnostný otvárací táborák. Táborák bol super. Kúzelník síce neprišiel, ale bol tu skvelý pľuvač ohňa v podobe Maca II. Ten bol v tejto oblasti skutočným preborníkom a všetci sedeli s otvorenými očami aj ústami. Po tomto super táboráku mali skauti ešte ďalšiu časť etapovky a tou bol prechod hviezdnou bránou. Nakoniec všetci prešli a ocitli sa v starovekom Egypte. Tretí deň bol pre dievčatá v znamení hry Camel trophy, kedy úlohou jednotlivých tímov bolo zostrojiť závodné auto – nosítka. Použili rôzne techniky a materiály a preto bolo každé „auto“ iné a originálne. Poobede potom nasledoval závod áut po teréne, kde bolo potrebné prekonávať rôzne terénne prekážky. Bola to náročná hra a tak ju dokončili iba 2 súťažné družstvá.

Výroba hlinených nádob – egyptská táb. hra

Ale všetci ostatní sa super bavili. Skautov čakal v tento deň hra stavby pyramíd, poobede vyrábali hlinené nádoby. Vo štvrtok čakala na skautov mumifikácia, kedy ich úlohou bolo zaobaliť dvoch členov svojho tímu. Bratia roveri sa poobede pustili do maľovania. Každý mohol maľovať čo chcel a vo všetkých sa našiel skrytý talent, ktorý nemohli plne uplatniť na hodinách výtvarnej výchovy. Večer nás ešte čakal bufet, kde si každý mohol za táborové bubáky kúpiť po čom mu srdiečko zatúžilo. Piatok bol opäť v znamení hier. Tentokrát to bolo viacero menších hier, pri ktorých sa všetci uvoľnili a pobavili. Skautky potom batikovali, skauti hrali hru zavlažovacie kanály a Hoganov dom. Sobota bola veľkým výletným dňom. Starší skauti a skautky sa vybrali na Uhrovecký hrad.

Výlet na Uhrovecký hrad

Hrad bolo pekný a po spoločnej prehliadke sme pokračovali smerom k pamätníku na Jankovom vŕšku. Cestou späť sme sa stavili aj v Uhrovci v rodnom dome Ľ. Štúra a A. Dubčeka. Tí menší boli tiež na výlete pri chate pod čiernym vrchom. Večer nás ešte trošku postrašila búrka, ktorá nám zhodila hangár. Ale inak sme to všetci prežili. Nedeľa bola v znamení oddychu, ale poobede boli opäť nejaké tie hry. Skauti hrali ďalšiu časť etapovky. Tentoraz mali prejsť bludiskom. Pondelok bol v znamení indiánov. Bol totiž indiánsky deň. Skautky vyrábali náramky a učili sa stopy. Skauti vyrábali luky, sekeromlaty a podobné indiánske doplnky. Poobede skauti hľadali amulet, ktorý im pomohol prejsť späť cez hviezdnu bránu.

Táborové múmie – egyptská táb. hra

Nakoniec sa im spoločnými silami podarilo prejsť hviezdnou bránou a tým porazili zlo v podobe zlého boha Re. Večer bol ešte bobrík odvahy a sľuby vĺčat a včielok. Predposledný deň bol v znamení hry Safari. Večer bol posledný bufet. Každý minul posledné bubáky, vypredali sa všetky veci. V noci bol sľubový táborák. Takže máme v zbore ďalšie 4 sľubové skautky a 2 skautov. Posledný deň ešte skautky hľadali poklad. Ale pred obedom sa všetci pustili do balenia tábora. Posledný obed, posledné lúčenie a autobus s táborníkmi odchádza domov. Len pár ľudí zostáva a balí. Vo štvrtok prevažujú veci a okolo obeda táborová lúka osirela.

Tábor Závada pod Čiernym vrchom 2002 – spoločné foto

Bolo by toho písania ešte na veľa (bobríci, tajný priateľ, táborový večerník Skautoviny, slniečka sympatie, posedenia v tee-pee, táboráky…..) Toľko sme toho zažili. Kto sa nezúčastnil môže len ľutovať.

P.S.: Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili, ale hlavne tým, ktorí pomohli pri príprave i počas chodu tábora.

Mongol

Galéria fotografií z tábora Závada pod čiernym vrchom 2002:

 

 

Kategórie
Zborové akcie

Oblápanie Spišského hradu

3. mája sme sa vybrali do Spišského Podhradia, aby sme si pripomenuli patróna skautov sv. Juraja. Išli sme tam aj so zameraním na oblapenie spišského hradu a prekonanie rekordu. Na rekord je potrebných 1500 ľudí. My, reprezentanti Trenčína (Mongol, Ignácio, Aďa, a Magda) sme tiež pripomohli. Celá akcia bola zameraná na propagáciu skautingu a na zviditeľnenie skautov na Slovensku. 3. mája čiže v piatok o 11:15 sme sa stretli na železničnej stanici v Trenčíne, o 11:30 sme išli na vlak do Spišskej Novej Vsi. Štyri hodiny cesty vlakom nás trocha vyčerpali. Po zastavení vlaku na našej konečnej zástavke nás čakalo ešte hodinové čakanie na autobus. Potom sme sa dočkali autobusu a cestovali do Spišského Podhradia. Po pricestovaní sme sa zaregistrovali a počas celej akcie sme nosili visačky s menom a mestom odkiaľ sme. Piatok bol plný zábavy. Po vybalení, zaregistrovaní, najedení, napití a odpočinku nás čakal program na Sp. hrade. Čakali nás tam vystúpenia rozbiehajúcich sa skupín a koncert už rozbehnutého Alana Mikušeka. Po tme sme sa doplazili do školy, kde sme bývali a robili sme si každý svoj program. Ja Magda z Aďou sme spali na chodbe, teda nespali sme, celú noc sme sa bavili s inými skautami. Nevyspané sme v sobotu 4. 5. 2002 museli o 7:00 vstávať. Čakala nás environmentálna aktivita. Do 10:00 sme teda zbierali odpadky. A po 10:00 sme sa začali tešiť na hlavnú akciu celého podujatia ZÁPIS DO GUINESSOVEJ KNIHY REKORDOV. Potom sa to začalo! Slnko pieklo a nebo bolo modré, začala sa vytvárať živá reťaz a oblapovať hrad. Približne hodinu a pól nám trvalo oblapenie. Zrazu bolo počuť výkriky: „sme spojení“ Všetci sa začali tešiť… Helikoptéra si asi 5 krát urobila okružnú jazdu, nasnímali nás a jasné že sme im aj zakývali. Po dlhej, namáhavej činnosti sme sa mohli vrátiť zas do normálneho života. Sadli sme si na dolné nádvorie a sedeli. Potom sa dvaja odvážlivci (Mongol, Ignácio) rozhodli ísť pre guláše, ktoré sme mali na obed. Najedli sme sa a ja s Aďou sme išli do školy. Medzitým bolo vystúpenie šermiarov. Večer bola omša a slávnostný táborák. Mne s Adou sa tam nechcelo a tak sme zostali v škole. Celý čas sme sa bavili a lietali. Prišla noc, posledná noc. Rozmýšľali sme, že nebudeme spať, lebo sme tu posledný krá, ale o 2:00 sme už boli ako zarezané. Nedeľu o 7:00 ma zobudil Ignácio, že ideme domov. S Adrianou sme vstali a začali sa baliť. Zbalili sme sa , umyli, atď… a odišli. Zase cestovanie. Cesta autobusom do Popradu bola tichá. O 9:39 nám išiel do Trenčína. Kúpili sme si lístky a šup na vlak. Vo vlaku sme hrali karty a ja úbohá som písala tento článok. Bolo tam super.

Magda – Rosnička

Kategórie
Zborové akcie

Zborový Mikuláš 2001

8. 12 2001 – Trenčín
„Opäť ťažká šichta. Už niekoľko dní lietam a lietam a rozdávam balíčky. Dnes som bol objednaný k skautom z 87. zboru v Trenčíne. Bol som tam načas. Okolo 9:30 sa pozliezalo z rôznych kútov Trenčína viac ako 40 včielok, vlkov, skautiek a skautov. Začiatok bol plný hier, takže mi ostal čas, aby som sa dôkladne pripravil. Aj s anjelom sme čakali, kedy príde čertisko nepodarené.A on už medzitým strašil všetkých prítomných. Ani napomenutie od anjela , že skauti sú vždy poslušní nepomohlo, a tak musel zasiahnuť môj mikulášsky gang. Keď konečne odviedli čerta dal som sa do práce. Veď bolo na čase. Tá kopa balíčkov ma už ťahala k zemi. Za pomoci anjela sme ich rýchlo rozdali. Bol by som sa zdržal, koláčiky na stoloch lákali, ale musel som si nechať zájsť chuť. Volali ma na
súrnu služobnú cestu, a tak som sa rozlúčil a sľúbil, že o rok sa opäť uvidíme. Ako som sa neskôr dozvedel, bol ešte country bál, na ktorom sa všetci do sýtosti vybláznili.“

So srdečným pozdravom:
Mikuláš – Ignácio.

 

Kategórie
Zborové akcie

Zvedavka Mestská v Trenčíne 2001

1. 12. 2001 sa v Trenčíne konala skautská Zvedavka. Okolo 9:00 sa vlci, včielky a skautky z Prievidze, Trenčianskej Teplej a Trenčína stretli v našej starej klubovni. Všetci v dobrej nálade sme si na zahriatie zahrali pár hier a občerstvili sa teplým čajom.
Neskôr sme sa zoradili do skupiniek a Zvedavka sa mohla začať. Po rozdelení sme sa všetci vydali svojím smerom, vyplniť otázky. Niektoré otázky boli aj pre Trenčanov veľmi zložité. Napr. otázka, kedy bol postavený Morový stĺp. Pri nej sme sa teda poriadne zapotili! Najprv sme sa vydali do informačného centra, to však bolo zatvorené, tak sme sa rozhodli ísť do múzea. Tam nám bohužiaľ informácie neposkytli, ale poradili nám, že by to mohlo byť priamo na Morovom stĺpe. Prezreli sme stĺp z každej strany, ale rok sme nenašli. Keď sme len tak brázdili pohľadom, do oka nám padla galéria oproti stĺpu. Tam sa nám ochotná pani snažila z celých síl pomôcť. Hľadali sme tam v rôznych knihách, až napokon zatelefonovala svojmu vzdialenému známemu. Ten však odpoveď na našu otázku síce nevedel, ale poradil nám aby sme sa skúsili opýtať v Krajskej knižnici. Tam ochotne zatelefonovali ďalším známym, ktorí nám po chvíli späť zatelefonovali správnu odpoveď. Bol to rok 1712. Vďační sme bežali naspäť do klubovne. Bol to zaujímavý zážitok, pretože za naše úsilie sme boli odmenené pekným diplomom a pamätným listom.

napísali Maruška a Amira

O tejto akcii bol aj článok v novinách!

Kategórie
Zborové akcie

Stretnutie radcov a radkýň nášho zboru 2001

Už dlhší čas sme plánovali jednu spoločnú akciu a konečne sa nám to podarilo. Tentoraz sa mali stretnúť len radkyne a radcovia  nášho zboru. Stretli sme sa 22. septembra 2001 ráno o 9 hodine. Bolo nás deväť (4 skautky a 5 skautov), ostatní asi nemohli prísť pre horšie počasie. Rozhodli sme sa, že skautkám ukážeme Zlatovskú dolinu. Celý týždeň predtým však pršalo a tak bolo poriadne blato. No ani to nás neodradilo a vydali sme sa na cestu.
Cesta nebola nijak zvlášť namáhavá a ani nebola veľmi dlhá. Asi po hodinke a pól sme si dali prvú prestávku aby sme sa posilnili pred ďalšou cestou. Cesta nám ubiehala celkom rýchlo, lebo sme sa rozprávali, ako to v jednotlivých oddieloch chodí ale dohadovali sme sa aj o ďalšej spoločnej spolupráci. Ani sme sa nenazdali a bol pred nami kopček na ktorom sa donedávna vypínal totem nášho oddielu. Vandali ho však už druhý krát zničili a preto sme ho boli nútení zniesť domov. Tak sme si mohli pozrieť len miesto, kde stál totem a mohyla.
Potom sme zbehli dolu na Kanadu, kde sme založili malý ohník a opekali sme si. Škoda, že bolo tak mokro, lebo sme si nemohli zahrať nijakú hru. Unavení sme sa vrátili do Zlatoviec, kde sme sestričkám ešte ukázali našu skromnú klubovňu. Potom sme ich už len odprevadili na autobus. Bol to pekný sobotný výlet a nebyť takého vlhka a mokra mohol byť ešte krajším. Dúfam, že sa nám ten ďalší spoločný výlet vydarí lepšie.

Kategórie
Zborové akcie

Zvedavka zoologická Bojnice 2001

Na sobotu 26. mája 2001 bola naplánovaná ďalšia zborová akcia. Tento krát sme mali ísť do Bojníc. Mala sa tam konať 1. skautská zvedavka Zoologická. Ráno sme sa stretli na Trenčianskej autobusovej stanici. Tam náš už čakal náš autobus. Všetci štyridsiati sme sa doň nahrnuli a pohodlne sme sa usadili. Cesta ubiehala pomerne rýchlo a ani sme sa nenazdali a boli sme v Bojniciach. Tam už v ZOO organizoval domáci zbor Watomika z Prievidze registráciu súťažných družín. Okolo 10:30 bol slávnostný nástup a oficiálny začiatok celej akcie. Potom každá zo súťažných družín dostala súťažné úlohy
a mohli sa vrhnúť do zisťovania správnych odpovedí. Otázky boli zaujímavé a pre ich zistenie bolo potrebné prejsť celou ZOO a prečítať si popisku pri každej voliére, či klietke. Niektoré otázky  boli aj v angličtine, alebo v nemčine, dokonca jedna z nich bola zašifrovaná aj v morzeovke. Na správne odpovede všetkých súťažných otázok bol čas presne dve hodiny. Potom každá družina odovzdala odpovede a rozhodcovia mali plné ruky práce, aby to všetko zhodnotili. Rozhodcovia boli ale veľmi šikovní a už o chvíľu mohlo byť slávnostné vyhlásenie výsledkov, ktoré sa konalo na lúke priamo oproti Bojnickému zámku. Sestričky z nášho zboru obsadili celkovo 1. a 3. miesto, čo nás všetkých veľmi potešilo. Poobede sme sa pomaly poberali domov a boli sme plní prekrásnych zážitkov a dojmov z 1. skautskej zvedavky zoologickej.

Neskôr o tomto našom výlete bol aj článok v novinách.

Kategórie
Zborové akcie

1. spoločné stretnutie včielok, skautiek a skautov 87. skautského zboru – 2001

Pretože sa v našom zbore ešte tak dobre všetci navzájom nepoznáme, zorganizovali sme 1. spoločné stretnutie skautiek, včielok a skautov nášho zboru. Išlo nám hlavne o to, aby sa všetci spoznali, aby sa zahrali nejaké tie  hry ale aby sme sa hlavne dobre zabavili. Celé toto veľké stretnutie sa uskutočnilo 11. mája 2001 v Zlatovskom KD. Prišli všetci – skautky, včielky, skauti aj vlci, a tak bolo o zábavu postarané. Na začiatok sme si zahrali zoznamovačku (otĺkačku), potom sme hľadali  v parku farebné lístky a hrali sme ešte spústu klubovňových hier. Ale celkom dobre sme si aj zaspievali. Pripravili sme si dokonca aj malé občerstvenie, kde sa každý mohol osviežiť lahodným čajom, alebo sa posilniť nejakou tou sušienkou, či koláčikom. Blížil sa záver celej tejto veľkolepej akcie a nikomu sa nechcelo ísť domov. Nakoniec sme sa však rozišli, ale sľúbili sme si že takúto spoločnú akciu si ešte určite niekedy zopakujeme…