Výstup na Veľký Choč

Výprava bola úspešná! Zúčastnili sa zástupcovia až polovice našich oddielov – za 4. oddiel skautov Samo a za 4. oddiel skautiek Magda. 😀 Asi je škoda, že sme si nerozmysleli skôr, že chceme ísť, možno by si našli čas viacerí. 🙂

Vyrazili sme v nedeľu ráno, o pol ôsmej vlakom, smer Ružomberok. Cesta ubehla príjemne, vlak nebol plný a rozprávali sme sa najmä o tábore a našich mladších roveroch. V Ružomberku sme mali nejaký čas, tak sme si zistili odkiaľ nám pôjde autobus do Valaskej Dubovej a stihli sme ísť aj do potravín po nejaké tie superb-bio-fit-energy tyčinky. Pri nástupe do autobusu nás oslovil jeden cestujúci, starší pán, že odkiaľ sme a kam ideme. Cestoval zrovna tiež do Valaskej Dubovej, takže po výstupe nás navigoval na správny smer. Pešia časť výstupu začala v tejto dedinke približne o 10:30.

Išli sme po modrej smerom na Strednú Poľanu. Cesta bola takmer prázdna. Najskôr nás predbehol jeden osamotený pán a keď sme sa zastavili na pár minút pri Jánošíkovom stole, počuli sme niekde zdola väčšiu skupinu ľudí. Čoskoro sme sa s nimi aj stretli.
Na Strednej Poľane sme mali prvú dlhšiu prestávku. Rozhodli sme sa spraviť si zachádzku ku asi kilometer vzdialenému prameňu. Ukázalo sa, že z hadice tečie voda len veľmi pomaly a tak to išiel Samo vyššie preskúmať, či to nie je nejako upchaté. Jeho odhad bol správny a po chvíli už voda tiekla silnejšie. Bohužiaľ však zároveň prebudil zlo, ktoré malo ostať spať – do fľašky mi tiekli aj malé vetvičky, kamienky a zemitý prach. Poradil mi, nech si to prefiltrujem cez mach. Thanks, bro. 😀
Cestou k prameňu sme narazili na zaujímavý pamätník. Kedysi v tejto oblasti stála Hviezdoslavova chata, počas SNP však bola vypálená nemeckými vojakmi. Stále je vidieť jej niekdajšie základy (aspoň tak sme odhadovali, že to boli základy).


Zo Strednej Poľany sme sa vydali modrou až na vrchol Veľkého Choča. Tam už bolo ľudí niekoľkonásobne viac. Zapísali sme sa do zápisníka, najedli, pokochali výhľadom – celkovo sme tam strávili takmer hodinu.
Dolu sme išli po červenej značke, smerom na Jasenovú. Toto rozhodnutie sme neoľutovali – jednak bolo klesanie miernejšie, než to z Valaskej Dubovej a druhak sme zistili, že cez Jasenovú tečie potok. Do príchodu autobusu ostávalo trištvrte hodiny, takže sme sadli na breh a chladili si unavené nohy. Ak sa niekedy vyberiete na Veľký Choč, určite odporúčam naplánovať si spiatočnú cestu cez Jasenovú! 🙂 Keď sme sa konečne zdvihli od potoka, všimli sme si na zemi slepúcha. Netušíme, či tam bol už keď sme prišiel alebo sa priplazil počas toho, ako sme si máčali nohy. Vôbec sme si ho ale predtým nevšimli a v prvej chvíli nás trochu vystrašil. 🙂 Tu je video – hovoríme v ňom o „hadovi“, lebo sme si ani jeden akosi neuvedomili, že je to len slepúch. A pokiaľ si ho pozriete aspoň do polovice, budete môcť začuť Samovu skvelú filozofickú chvíľku… 😀 („Čo si myslí taký had?“ Samo, 14.5.2017, Jasenová)

Celkovo nám cesta trvala 6 a pol hodiny. Podľa mapy by to malo trvať 5 hodín; takmer hodinu sme strávili na vrchole. A cestou som ja vymýšľala občas – išla som bez topánok niektoré úseky, niekde sme chvíľu postáli… Okrem toho ešte aj tá zachádzka k prameňu. Polhodinka sa nazbierala. 🙂