V roku 2003 sa náš zbor opäť zapojil do celoslovenskej akcie Deň narcisov. Takže ráno 4. 4. 2003 sme sa všetci pekne stretli v Sk. dome, kde sme narcisky rozdelili a pridelili ich jednotlivým skupinkám. Potom sme sa už rozpŕchli po celom meste a obdarúvali všetkých ľudí. O 15:00 sme sa všetci opäť stretli ale tentoraz sme už nič nedelili, ale iba počítali vyzbierané peniažky. A nebolo ich málo. Celkovo sme vyzbierali a na konto Ligy proti rakovine odovzdali sumu 45 271,10 Sk. Poďakovanie by patrilo všetkým členom nášho zboru, ktorí nelenili a pomohli pri tejto charitatívnej akcii.
A ešte zopár postrehov a názorov jednotlivých skupiniek:
Z klubovne sme si to namierili na výstavisko TMM. Najskôr sme trocha blúdili, ale potom sme si mašli celkom dobré miestečko, kde sa nám darilo. Potom sme museli ísť ešte na obed do školy a tam nám ešte 3 učiteľky prispeli a potom sme išli rýchlo do klubovne.
Pri našej ceste mestom sme rozdávali narcisy všetkým ľuďom, ktorí prejavili svoj záujem prispieť Lige proti rakovine. Nadväzovanie kontaktu bolo bez problémov, najmä u mladšej generácie, ktorá bola dobre informovaná o tejto humanitárnej akcii.
Na ceste zo skautského domu-smer Hasičská ulica sme nestretli zrovna najprívetivejších ľudí. Buď sa nám vyhli, alebo nás odpísali hneď pri oslovení. Ale ako sme sa blížili do centra, akoby sa všetci ľudia zmenili a začali nám ochotne prispievať. Rozhodli sme sa, že navštívime ZŠ na Východnej ulici. Pešo sa nám ísť nechcelo a tak sme si počkali na autobus. Ešte na zástavke sme rozdávali nejaké narcisky, ale len čo sme nastúpili do autobusu, všetci sa na nás vrhli. V škole sme navštívili niektoré triedy a obdarovali nejakých žiakov, ba dokonca aj učiteľov. Ako sme vychádzali zo školy, zacítili sme krásnu vôňu čerstvého chrumkavého chleba, ktorá nás tak zlákala, že sme nemohli nenavštíviť pekáreň. Príspevky boli hojné, a tak sme spokojní odišli na autobus. Museli sme síce dobiehať, ale nič to, mali sme aspoň rozcvičku. Ďalšia cieľová stanica bola Jilemák. Pred vchodom sme stretli brata Stenlyho s družinkou. Spolu sme sa vybrali dovnútra. Počas hodiny bolo na chodbách len pár ľudí, a tak sme sa spočiatku trocha nudili. Ale len čo zazvonilo na prestávku, opäť sme boli stredom pozornosti. Študenti a profesori sa nebáli prispieť peknými sumičkami, aj keď občas obetovali aj svoje dlhodobé úspory :). Takto sme sa zbavili takmer všetkých narcisov. Vybrali sme sa na dlhú a namáhavú cestu späť do klubovne. Strihli sme si to cez mesto, kde sme si kúpili nejakú obživeň. Rozdali sme aj posledné narcisy, dokonca niektorí obetovali aj svoje. A tak sa naše poslanie skončilo a spokojne sme dorazili do klubovne.
———————
Naše prvé kroky pri Dni narcisov viedli na Okresný úrad v Trenčíne. Ale neostali sme len tam. Ulicami Trenčína sme smerovali k nemocnici. Niektorí ľudia sa už sami hlásili a chceli prispieť. Okrem iného sme boli aj v S. telekomunikáciách, v Záchrannom a hasičskom zbore, v poisťovni Kooperatíva, v Lekárni…. Ako sme zistili ľudia s nižšími príjmami (podľa odhadu) prispievali aj poslednými peniazmi.
————————————————————————————–
Naše rozdávanie narcisov sme úspešne začali v predajni nemenovanej (Eurotel na Štefánikovej ulici), pokračovali sme na Okresnom úrade (4 poschodia a x kancelárií). 23 nás odviezla na Nám. Sv. Anny, obdarovali sme aj autobusára. V sociálnej poisťovni boli veľmi milí ľudia, riaditeľ nám pridelil sprievodkyňu. Zlatý klinec bol na Hotelovej škole, kde sme dali, čo sme mali aj s Pedricou a jej skupinou. A tak sme vyčerpaní, ale s dobrým pocitom dorazili do Sk. domu.
