Kategórie
Download Roveri Zamyslenia

Vysokoškolský rovering a Modrý život

Odkedy som v Bratislave na vysokej škole, som doma, v Trenčíne, menej. Dopad to malo samozrejme aj na skauting. V prvom ročníku to bolo skutočne na zaplakanie, na spočítanie mojich zavítaní do klubovne za celý rok by mi jedna ruka úplne stačila… A akosi sa oslabilo aj také to vnútorné puto so skautingom.

Potom som však spoznala jedného skauta z Uherského Hradišťa, vodáka a ten ma pomaly, postupne znova „nakazil“ skautingom. Často sme sa rozprávali, ako to u nich chodí so skautingom, aký majú systém vzdelávania, ako vyzerá ich klubovňa (Dosť super! Možno tomu ťažko uveriť, ale tá naša nemá na tú ich…! 🙂 ), ako ide rovering, nábory, schôdzky a tábory.
Spoznala som sa s pár ďalšími skautmi z Hradišťa, Uherského Brodu či Kroměříže, ako návšteva som dostala príležitosť zúčastniť sa jedného zasadnutia krajskej rady Junáka a pár iných akcií. Zase mi začali veľmi chýbať schôdzky, stretnutia s novými deckami a aj s tými, s ktorými som si odžila niekoľko rokov výletov, táborov, prespávačiek, víkendoviek…  To všetko mi zase začalo chýbať.
Niekedy v tom čase som si náhodou písala s Mafiánom a povedala som mu o tom, ako mi skauting chýba a on mi na to povedal o skupine roverov v Bratislave. Im skauting tiež chýbal, lebo popri štúdiu sa domov nedostalo tak často, ako by chceli. Rozhodli sa preto, na čele s Gummy, vytvoriť Roverskú putovnú patrolu, momentálnemodry-zivot pôsobiacu v Bratislave. Počas semestra sa snažia stretávať raz do týždňa, pripraviť a spraviť niečo v duchu roverského hesla „Slúžim!”, či už ide o službu sebe, vlasti, okoliu, blížnym alebo bohu. Najskôr som na tieto stretnutie nemala celý rok čas, pretože bývali v čase, kedy som chodievala na brigádu. Tento semester mi to však konečne vyšlo a teším sa z toho. Všetci, s ktorými som sa zatiaľ stretla sú fajn ľudia, skauting ich baví a chcú sa mu venovať aspoň trochu, kým to ide.

Na jednom z posledných stretnutí sme sa dohodli, že začneme plniť Modrý život. Mali sme jednu staršiu predlohu, podľa pána Foglara, no početným kopírovaním už bola dosť nečitateľná. Nakreslili sme ju teda nanovo a pridali ešte jednu úlohu Modrého života – meditáciu. Je tým mienené aspoň krátke, uvedomelé zamyslenie sa počas dňa. Vedomé upokojenie sa, stíšenie, dýchanie zhlboka – či už v tichosti alebo pri hudbe, sediac, alebo ležiac… Aspoň pár minút počas dňa. Ak to chcete tiež skúsiť, tu je náš Modrý život v PDF (modrý_život) . 🙂 Podrobnejší popis ostatných úloh môžete nájsť pri popise výzvy Modrý život.

 

…Jiří byl udivený.

„Čemu říkáš Modrý život? Je to zase nějaký tvůj nápad, o kterém jsem ještě neslyšel?“
„Ale není to nic zvláštního,“ pravil odmítavě Láďa. „Pokusím se ti to vysvětlit. Snad víš, že se o aristokratech říká, že mají modrou krev?“

„Ano, to vím,“ přisvědčil Jiří poněkud rozpačitě. „Ale jak to spolu souvisí?“
„Velmi dobře,“ hovořil dále Láďa. „Snažím se žít jako aristokrat. Praví a správní aristokraté jsou a byli přece lidé vzácných a krásných vlastností, pro které byli právě do šlechtického stavu povyšováni. Nu – a já chci být takový aristokrat. Ne z nějakého děděného šlechtického titulu, který by na mě přešel bez mé zásluhy, ale abych si ho zasloužil vším, co dělám.
A tak jsem si utvořil takový vzorný Modrý život a snažím se jím žít.“

(z knihy Prístav volá od Jaroslava Foglara)

Kategórie
Zamyslenia

Kde bolo, tam bolo…

…alebo malá rozprávka aj pre tých, ktorí neboli na tábore.

Svet bol jedným veľkým bludiskom, kde žili 2 druhy: myšky, ktoré boli iba zvieratká, a človiečikovia, čo sa považovali za pánov sveta.

Oba tábory mali jednoduchú úlohu – prežiť. Jediným spôsobom bolo nájsť potravu v spleti rôznych uličiek. Kým myšky denno-denne vyliezali zo svojho domčeka a prechádzali bludiskom, človiečikovia si najskôr vytvorili strategický plán, potom sa rozdelili do skupín a až potom sa vydali hľadať svoju potravu. Oba druhy svoju potravu skôr či neskôr našli. Myšky každý deň vyliezali zo svojej skrýše a išli za svojim zdrojom obživy, a tak okrem plných brušiek mali príležitosť spoznávať ostatné zákutia bludiska. No človiečikovia boli pohodlnejší, svoje obydlie presťahovali priamo ku zdroju, nemali záujem objavovať ďalší svet.

No ako to už býva, nič netrvá večne. Zásoby potravy sa zmenšovali a zmenšovali. Kým myškám sa to zdalo prirodzené a pri svojich potulkách sa obzerali aj po iných zdrojoch, človiečikovia boli šokovaní. No napriek všetkému ani jeden z nich nepovažoval za potrebné opustiť svoj domov a hľadať riešenie. Jednoducho čakali, že tak, ako sa niekto postaral o to, aby existoval tento ich zdroj, postará sa aj o jeho doplnenie.

Iba jeden človiečik si to nemyslel. Čím viac nad všetkým uvažoval, tým logickejšie sa mu zdalo, že sa musia vydať hľadať ďalej. Snažil sa o tom presvedčiť aj ostatných, ale nikto mu neuveril. Iba jeden zvedavec počúval jeho rozprávanie, no nakoniec sa pridal k ostatným, ktorí si mysleli, že treba ostať a čakať. Lenže medzitým začali človiečikovia umierať od hladu, preto sa odvážny človiečik rozhodol hľadať sám. Najskôr sa mu nedarilo a ostatní sa mu preto vysmievali. No on sa rozhodol ostatným pomôcť. Jeho snaha sa nakoniec vyplatila, pretože po čase naozaj našiel obživu. Celý naradostený sa rozbehol domov aj s plným košom. No namiesto vďaky ho čakalo niečo iné. Človiečikovia sa sťažovali, že chlieb je menej slaný ako predtým, voda príliš studená a syr nie je ovčí ale kozí. Odvážny človiečik bol smutný, možno aj sklamaný, no napriek tomu živil celú skupinu, lebo to považoval za svoju povinnosť.

Tu sa rozprávanie končí, ale čo poviete, nepripomína vám to niečo?

Kategórie
Roveri

Kto nebol „tam“, nemôže „to“ nikdy pochopiť!

Stojíš na lúke a počúvaš tichú ozvenu (Hej skauti, hor sa, volá deň!…). Dívaš sa na stromy a trávu, ktorá už dorástla takmer po kolená. Kamarátky s ktorými si tam, nechápu tvoj zasnený pohľad. Oni netušia. Nezažili to. Nerozprávali sa dlho do noci v podsade. Nezobudila ich Ruža z papieru. Necítili vôňu duseného mäska šíriaceho sa tam z tej kuchyne. Nejedli „tie“ placky. Nevedia, že papierová vreckovka nie je len na smrkanie. Nepoznajú, čo pekné sa skrýva za skratkou TP (príp. TTP). Nehrali ešusovú vojnu, ani nebatikovali tričká …
Pre pár skautov je lúka v Kubrici jedinečné miesto (nech si už z tábora odniesli čokoľvek). Ale pre väčšinu ľudí je to len lúka, taká ako stovky iných. A tak sa občas stane, že aj kamarátkam, ktoré nie sú skautky, je ťažké vysvetliť, čo človek cíti pri pohľade na takú táborovú lúku. Je dosť možné, že naďalej budú krútiť nechápavo hlavou a pýtať sa, možno aj trochu s posmechom, prečo ťa to baví. Prečo radšej nejdeš v lete na „plavku“ a v piatok niekde do kina alebo neoddychuješ doma. Nemôžu pochopiť, čo všetko sa skrýva za tak jednoduchým slovom – skauting. Že skauting nie sú len schôdzky v piatok či tábory. Na otázku prečo to všetko robíš, je veľa odpovedí. Dať však nejaké presné a jasné vysvetlenie…no neviem či sa to vôbec dá. Pochopiť to môže asi len ten, kto to zažil.

Jedno je isté, pre väčšinu ľudí, ani pre tie kamarátky, nebudú lúky v Kubrici či na Závade znamenať to, čo pre Teba a pre ostatných skautov z 87. Ďalej budú nechápavo sledovať tvoj zasnený pohľad. A možno si ani nevšimnú jemné chvenie pri spomienkach na leto… (Koho škoda?)

Polly