V sobotu 22.4. sme sa s deťmi opäť vybrali na Ostrý vrch. Zloženie bolo pestré, prišli malí aj veľkí, chalani aj baby… Z Kubrice nás Rasťo viedol skratkou okolo Kameňolomu a po novoobjavenej ceste sme prišli až na Lúčky, kde sme si dali prestávku. Trochu sme si oddýchli, zjedli časť zásob a pokračovali. Pod najstrmšou časťou cesty každý zobral do ruky alebo do batoha väčší kameň. Na vrchole sme ich všetky poukladali na mohylu A.B. Svojsíka, a tak ju každým rokom zväčšujeme.
Cestou späť nám počasie až tak neprialo, spustil sa dážď a tak sme trochu zmokli, ale aj tak sme prišli s dobrou náladou až na kyselku do Kubrej, kde sme si pred odchodom autobusu dali langoše 😛
Výprava bola úspešná! Zúčastnili sa zástupcovia až polovice našich oddielov – za 4. oddiel skautov Samo a za 4. oddiel skautiek Magda. 😀 Asi je škoda, že sme si nerozmysleli skôr, že chceme ísť, možno by si našli čas viacerí. 🙂
Vyrazili sme v nedeľu ráno, o pol ôsmej vlakom, smer Ružomberok. Cesta ubehla príjemne, vlak nebol plný a rozprávali sme sa najmä o tábore a našich mladších roveroch. V Ružomberku sme mali nejaký čas, tak sme si zistili odkiaľ nám pôjde autobus do Valaskej Dubovej a stihli sme ísť aj do potravín po nejaké tie superb-bio-fit-energy tyčinky. Pri nástupe do autobusu nás oslovil jeden cestujúci, starší pán, že odkiaľ sme a kam ideme. Cestoval zrovna tiež do Valaskej Dubovej, takže po výstupe nás navigoval na správny smer. Pešia časť výstupu začala v tejto dedinke približne o 10:30.
Išli sme po modrej smerom na Strednú Poľanu. Cesta bola takmer prázdna. Najskôr nás predbehol jeden osamotený pán a keď sme sa zastavili na pár minút pri Jánošíkovom stole, počuli sme niekde zdola väčšiu skupinu ľudí. Čoskoro sme sa s nimi aj stretli. Na Strednej Poľane sme mali prvú dlhšiu prestávku. Rozhodli sme sa spraviť si zachádzku ku asi kilometer vzdialenému prameňu. Ukázalo sa, že z hadice tečie voda len veľmi pomaly a tak to išiel Samo vyššie preskúmať, či to nie je nejako upchaté. Jeho odhad bol správny a po chvíli už voda tiekla silnejšie. Bohužiaľ však zároveň prebudil zlo, ktoré malo ostať spať – do fľašky mi tiekli aj malé vetvičky, kamienky a zemitý prach. Poradil mi, nech si to prefiltrujem cez mach. Thanks, bro. 😀 Cestou k prameňu sme narazili na zaujímavý pamätník. Kedysi v tejto oblasti stála Hviezdoslavova chata, počas SNP však bola vypálená nemeckými vojakmi. Stále je vidieť jej niekdajšie základy (aspoň tak sme odhadovali, že to boli základy).
Zo Strednej Poľany sme sa vydali modrou až na vrchol Veľkého Choča. Tam už bolo ľudí niekoľkonásobne viac. Zapísali sme sa do zápisníka, najedli, pokochali výhľadom – celkovo sme tam strávili takmer hodinu. Dolu sme išli po červenej značke, smerom na Jasenovú. Toto rozhodnutie sme neoľutovali – jednak bolo klesanie miernejšie, než to z Valaskej Dubovej a druhak sme zistili, že cez Jasenovú tečie potok. Do príchodu autobusu ostávalo trištvrte hodiny, takže sme sadli na breh a chladili si unavené nohy. Ak sa niekedy vyberiete na Veľký Choč, určite odporúčam naplánovať si spiatočnú cestu cez Jasenovú! 🙂 Keď sme sa konečne zdvihli od potoka, všimli sme si na zemi slepúcha. Netušíme, či tam bol už keď sme prišiel alebo sa priplazil počas toho, ako sme si máčali nohy. Vôbec sme si ho ale predtým nevšimli a v prvej chvíli nás trochu vystrašil. 🙂 Tu je video – hovoríme v ňom o „hadovi“, lebo sme si ani jeden akosi neuvedomili, že je to len slepúch. A pokiaľ si ho pozriete aspoň do polovice, budete môcť začuť Samovu skvelú filozofickú chvíľku… 😀 („Čo si myslí taký had?“ Samo, 14.5.2017, Jasenová)
Celkovo nám cesta trvala 6 a pol hodiny. Podľa mapy by to malo trvať 5 hodín; takmer hodinu sme strávili na vrchole. A cestou som ja vymýšľala občas – išla som bez topánok niektoré úseky, niekde sme chvíľu postáli… Okrem toho ešte aj tá zachádzka k prameňu. Polhodinka sa nazbierala. 🙂
V predvečer prvého apríla tohto roku padlo rozhodnutie, že by sme by sme mohli zase zorganizovať menší prvoaprílový výlet, ako sme mávali vo zvyku po niektoré minulé roky. Radkyne a radcovia dali vedieť svojim včielkam a vĺčatám, roveri a skauti si dali vedieť navzájom a tak sme sa v sobotu ráno stretli pred klubovňou. Viacerí na takto narýchlo zorganizovaný výlet prísť nemohli kvôli iným povinnostiam. Napriek tomu nás však bolo dosť na to, aby sme veselo rozprávajúc presunuli na Záblatskú kyselku. Tam sa k nám pripojila „záblatská“ časť výpravy. Opiekli sme si všetko, čo sa dalo – slaninu, klobásky, špekačky, rožky, chlieb, kus kuracieho mäsa a Teri zarobila cesto na hadov. 🙂 Nasledovali hry, ako inak. Všetci sme potrebovali trochu vybehať všetko to jedlo. Zahrali sme si variant slepej baby – akurát, že slepí sme boli všetci. „Baba“ bol medveď, ten musel brumkať a ostatní boli ovce, tie zase békali. Okrem toho boli niekoľkí vidiaci hráči strážcovia – dávali pozor, aby niektorá z oviec alebo medveď nezašli priďaleko od ostaných. Podľa slov strážcov sme vyzerali dosť vtipne, ako sme poslepiačky opatrne pobehovali. 😀 Nechýbal ani buldog, ringo a frisbee. Pomaly sa ale blížil večer, takže sme po sebe pozbierali odpadky, riadne zahasili oheň a vydali sa na cestu domov.
V jeden krásny prázdninový pondelok (27.2.2017) sme sa rozhodli spraviť si menší výlet na naše táborisko v Kubrici. Postupne sme sa všetky stretli v autobuse, ktorý nás doviezol na Kubrické námestie a odtiaľ sme sa pešo vybrali na táborisko. Ešte pred vstupom do hory sme sa zastavili pri jednom milom kocúrikovi Vincentovi, ktorý si nás zjavne veľmi neobľúbil .
Našim ďalším stopom bol veľký plyšový medveď prichytený medzi dvoma stromami. Nechápali sme, ale na pamiatku sme to odfotili a šli ďalej. Cesta tam ubehla celkom rýchlo, cez to kecanie sme si to ani neuvedomili a boli sme na mieste. Na táborisku sme sa všetky vyložili, teda okrem Anny pretože Anna asi pojem ‚opekanie‘ nepochopila a nezobrala si vôbec nič, žiadne jedlo, žiadna voda ba ani žiadny batoh . A jej odôvodnenie situácie bolo také, že je najedená ešte od včera . Samozrejme o niečo neskôr ju hlad chytil, a tak to vzala tak, že sa zžije s prírodou. Zúfalá Anna sa nahltala malých nahnitých bukvičiek spolu s výdatnou stromovou kôrou. Ale samozrejme ako správne skautky, sme sa potom rozdelili a dali jej z nášho jedla prichystaného na opekačku. Zohnali sme palice na opekanie, drevo, založili oheň a šlo sa hodovať.
Po výbornom skautskom obede pri ohni sme sa rozhodli, že si zahráme nejaké hry, pri ktorých sme sa veľmi nasmiali. Skúste si dať kúsok špajdle medzi zuby, tak aby vám roztiahla celé ústa. Následne skúste povedať nejaké slovo alebo vetu, uvidíte že sa smiechu určite nevyhnete! Po menších zábavných aktivitách nasledovalo upratovanie, bláznivé fotenie, smiech a ďalší smiech. Pomaly sme sa zberali preč, s dobrým pocitom v srdciach a ďalším pekným zážitkom. Cestou dole sme sa rozprávali o rôznych výzvach ktoré nás zaujali a boli sme celé nedočkavé, kedy už príde tábor, aby sme sa mohli do väčšiny z nich s odvahou pustiť.
A na záver ešte Annine malé príhody z nášho výletu: O nepribitej lavičke plnej jedla, ktorú prevrhne až do oblakov keď si nevedome sadne na jej samý okraj a už leteli na zem špekačky, klobásky, chleba, zelenina a samozrejme aj naša Anka. A už vôbec sa nebudeme zmieňovať o tom, ako omylom zašpinila celý Rumančekov vak od Nutelly, ktorý potom chcela v potoku umyť no zašpinila ho ešte viac. Aj tak ťa ľúbime! Určite to bol skvelý výlet a už teraz sa tešíme na ďaľší!
Veľký Lopeník je 911,3 m.n.m. vysoký vrchol ležiaci na Slovensko-Českej hranici. Na vrchole sa nachádza pekná rozhladňa, z ktorej sú pekné kruhové výhľady na okolitú prírodu aj dedinky na oboch stranách hranice.
Horúceho augustového dňa tohto leta (25.8.2016) sme sa my, skautky vybrali na Ostrý vrch prenocovať. Stretli sme sa v skauťáku, pobalili všetko potrebné a plne nabalené sa odobrali na stanicu. Do Kubrice sme sa dostali autobusom a odtiaľ pešo až na Ostrý vrch. Ako to u nás býva, zastavili sme sa na táborisku, pospomínali na minulé tábory a pojedli už nejakú tú desiatu. Po nejakom čase sme šli ďalej. Na Lúčkach sme založili oheň, poopekali, zahrali hry a tešili sa na nastávajúcu noc pod hviezdami.
Žiaľ, plány nám skazila naša skautská sestra Kamila so svojím zubárom, ku ktorému mala ísť skoro ráno na prehliadku. Smutne sme teda zošli z vrchu a čakanie na autobus sme si skrátili návštevou zmrzlinárne v meste :P. Potom sme sa vrátili do skauťáku a rozjímali nad premrhanou príležitosťou. Ale sme predsa nejaké skautky takže šup ho hneď uvariť cestoviny s čerešňami a grankom, schmatnúť celty a uloźiť sa za búdami na dvore. K tomu všetkému ešte padali hviezdy, takže nám nič ku šťastiu nechýbalo a Kamilin zubár bol určite tiež spokojný :))
V sobotu 30.4.2016 sme sa vybrali na výlet. Autobusom sme sa odviezli do Kubrice a potom pešo na kubrické táborisko, kde sme si dali krátku prestávku. Pokračovali sme na Lúčky a tam sme sa s menšími babami hrali hry. Starší zatiaľ vyšli až hore na Ostrý vrch a neskôr sa k nám pridali. Keďže bolo super počasie, ostali sme vonku dlhšie než sme plánovali a šli domov až večerným autobusom 🙂
Pekné sobotňajšie popoludnie a my Polárky sme sa teda vydali opekať k Jazierku . Stretli sme sa na autobusovej stanici. A odtiaľ sme pekne : ja /Anna/, Laura, Larwa, Eliška a Sima išli smerom k Váhu. Našli sme pekné, trošku odľahlé ohnisko, založili oheň a mohlo sa ísť opekať. Zopár našich špekačiek skončilo síce v ohni, ale keďže jedla sme mali nadostač, vôbec nám ho nechýbalo. Najedli sme sa tak veľa, že sme ani všetko nevládali pojesť. Sedeli sme pri brehu a zrazu kukáme na druhú stranu jazera a tam uvidíme akoby schodíky z oboch strán zvažujúce sa smerom k brehu a presne uprostred nich malé akoby hobitie dvierka. Hneď ako sme to zračili museli sme to ísť preskúmať. No keď sme prišli bližšie, namiesto hobitích dverí sme uvideli starý hnilý podsedák 😀 😀 😀 … Takže z hobitej nory nič nebolo a mohli sme sa vrátiť naspäť k ohnisku. Po ceste sme si našli aj polárkovské tajné miesto. Chceli sme si zahrať niečo s loptou, ale hneď na začiatku lopta skončila v jazere. Chceli sme ju vyloviť hneď, ale kým sme rozmýšľali lopta bola takmer v strede jazera. Niektoré z nás sa podujali loptu zachrániť, tak sme sa povyzúvali a šli do jazera za ňou. Lopta bola nakoniec zachránená, my trocha mokré ale sranda bola 😀 . Pri západe slnka sme povyhrabovali zemiaky z pahreby a všetky požrali. Všetko sme poupratovali, odpadky pozbierali a pobrali sme sa na stanicu … Bol to super deň s babami Polárkami, veľa srandy bolo a už sa zase tešíme na ďalší taký…
Jednu krásnu sobotu (12.3.2016) sme sa dohodli, že pôjdeme na menší výlet s našou družinkou Kočiek. Veľmi sme sa tešili na ďalšie pekné zážitky s našimi včieločkami, no nanešťastie veľa z nich ochorelo. Boli sme veľmi sklamané, že náš dlho plánovaný výlet sa nakoniec nebude konať… No ale keďže sme skautky a vieme si poradiť aj v tých najhorších situáciach, rozhodli sme sa že našu akciu nezrušíme! Veľmi rýchlo sme obvolali pár dievčat, konkrétne Keminem a Nikol. Obe našťastie mali čas, takže to vyzeralo, že všetko dobre dopadne. A aj tak bolo. Potom, ako sme prišli na kyselku sme si založili menší oheň, nad ktorým sme opekali slaninku, klobásku, ba do konca aj hadíkov z cesta či chleba obalený v syre – Terinke určite chutilo 😀 Neskôr sme do pahreby hodili pár zemiakov, ktoré som zabudla zobrať takže som sa po ne ešte vracala na Terezkinom bicykli 😀 Síce nám o trošku viac zhoreli ako sme chceli, ale aj napriek tomu sme všetko zjedli a spokojne sme sa ďalej zabávali s plnými žalúdkami. Pomedzi to sme hrali aj množstvo hier, ako napríklad ringo, schovávačku alebo hlúpeho kuchára. Naozaj to bol veľmi pekne strávený deň, moc sme si ho užili. A najlepšie na tom bolo, že naša družinka Opíc, ktorá už bohužiaľ nestíha mať schôdzky kvôli radcovaniu iným, sa konečne po dlhej dobe stretla pokope na skautskom výlete 🙂
Pekný a nenáročný výlet na Sokolí kameň si môžete spraviť so svojím oddielom či družinou. Vždy bol obľúbeným miestom našich zastávok. Zo skaly je pekný výhľad do doliny pod nami a pri dobrom počasí aj do veľkej diaľky.
.
. Samozrejme o niečo neskôr ju hlad chytil, a tak to vzala tak, že sa zžije s prírodou. Zúfalá Anna sa nahltala malých nahnitých bukvičiek spolu s výdatnou stromovou kôrou. 
Určite to bol skvelý výlet a už teraz sa tešíme na ďaľší!
