Výlet do Maďarska a CEJ 2018

Leto 2018 sa nieslo v znamení spontánnych výletov. Večer sme niečo vymysleli a už druhý deň sedeli vo vlaku. Tentokrát 3.8.2018 to bol výlet do Maďarska. O pol štvrtej ráno po mňa prišiel br. Šimon Kóňa zo Soblahova a o chvíľu sme sa viezli do Bratislavy a odtiaľ ďalej do Budapešti. Vlak, samozrejme meškal, a tak sme nestihli ďalší spoj. Na stanici Budapest Keleti Pályaudvar sme sa pokúsili kúpiť lístky, ale majú to tam moc zložité, a preto sme radšej išli pešo. Do navigácie sme napísali Budapest Kelenföld, odkiaľ nám mal ísť vlak do Dunaújvárosu. Po šiestich kilometroch chôdze cez staré mesto sme sa dostali do cieľa, ale stanica tu nebola. Zastavili sme teda okoloidúcu paniu, ktorá nám vysvetlila, že toto je len mestská časť Kelenföld a stanica je dva kilometre ďaleko. Našťastie bola tak milá, že nás vzala autom až na stanicu. Tam sme zistili, že sa netreba spoliehať na stránky ŽSR. Vlak, ktorý mal ísť o polhodinu išiel až o hodinu. Kúpili sme si teda lístky a čakali. Krásnym moderným vlakom sme sa skoro dve hodiny viezli do mestečka Dunaújváros. Cesta ubiehala dosť pomaly a výhľad z okna bol stále ten istý – kukuricové polia. Unavení po dlhej ceste sme okolo tretej prišli na malú stanicu v Dunaújvárosi. Nechceli sme znovu blúdiť, a tak sme si radšej vzali taxík. Za vopred dohodnutú cenu 1000Ft nás vzal až do kempu Szalki-sziget, kde bolo 14. stredoeurópske jamboree.

Stretli sme sa s našimi skautkami, ale aj s množstvom známych. Bol to už predposledný deň jamboree a ako je zvykom, konal sa medzinárodný deň. Každá krajina vrátane Slovenska si v svojom stánku pripravila zaujímavé aktivity a ochutnávky pre ostatných účastníkov. U nás nesmeli chýbať bryndzové halušky, rôzne jazykolamy, kofola a samozrejme horalky. S br. Šimonom sme si poprezerali stánky hádam všetkých krajín, Poliaci zostali milo prekvapení, keď sme správne prečítali ich slávne jazykolamy typu Grzegorz Brzęczyszczykiewicz, u bratov z Česka sme si postavili papierové podsady a vyrobili im celé táborisko aj so stožiarom… Voľné chvíle sme strávili v čajovni či rozhovormi s ostatnými skautmi. Večer sa konal záverečný ceremoniál, spoločné fotenie a nakoniec sme púšťali na mŕtve rameno Dunaja lotosové kvety so sviečkami. Dlho do noci sme sa ešte rozprávali o všetkom možnom či vymieňali šatky. Ubytovanie sme mali úplne luxusné na terase slovenskej chatky. Ráno sme sa rozlúčili a pešo prešli spolu s niekoľkými skautmi zo Slovenska na stanicu a odiaľ autobusom a vlakom späť do Budapešte.

Na druhý deň nášho výletu sme mali naplánovanú prehliadku mesta. Začali sme hradom. Chvíľku nám trvalo, než sme sa vymotali zo splete úzkych uličiek, ale nakoniec sme sa dostali až na hrad. A keďže o chvíľu bolo poludnie, ponáhľali sme sa k prezidentskému palácu na výmenu stráží. Veľkým prekvapením pre celé publikum bolo, keď jeden z vojakov požiadal o ruku jednu slečnu z davu. Nasledovala prehliadka kostola sv. Mateja, Rybárskej bašty a nenápadného múzea. To prekonalo naše očakávania. Mysleli sme si, že to bude pár miestností, ale nakoniec sme v ňom strávili asi dve hodiny. Po prehliadke sme sa pomaličky presunuli k Dunaju. Cez Sečéniho reťazový most sme sa dostali na druhú stranu európskeho veľtoku a cez nádherné uličky so zastávkou na obed až k parlamentu. Pozreli sme si aj výstavu venovanú maďarskej revolúcii v roku 1956 a pobrali sa na stanicu Budapest Nyugati Pályaudvar, odkiaľ nám išiel vlak späť do Bratislavy. Do Trenčína sme prišli okolo polnoci. Bol to skvelý zážitok, zúčastnili sme sa ďalšieho jamboree a spoznali krásne mesto, škoda je, že sme tam boli len dva dni, ale možno zase niekedy nabudúce.