Po slovách na privítanie mala priestor Terina, aby si dokončila odborku Tlmočník, mala naučiť družinu/oddiel nejaké frázy z cudzieho jazyka. Poznáte hru Dobble? Ak nie, tak ide zhruba o to, že je balíček kariet, na každej je 8 obrázkov a vždy hľadáte spoločný obrázok na dvojici kariet. No a my sme sa hrali po francúzsky. Samozrejme, nikto učený z neba nespadol, takže obrázky z hry boli na veľkých papieroch na stene spolu s francúzskym pomenovaním. Vcelku blbé je, keď konečne nájdete správny obrázok, ale nepamätáte si, ako sa povie v tom inom jazyku a tak pozeráte na papiere, no zatiaľ niekto iný nájde správnu odpoveď skôr.
Svoj všeobecný prehľad sme si precvičili pri dostihoch, kde jazdec odjazdil časť trate na koni a potom sám bežal po otázku. Kôň mohol poradiť len toľko, že pohodil hlavou, hrivou, zahrabal kopytom či zaerdžal. Nuž ale čo je to platné, ak máte vedieť meno autora diela Lakomec?
Pri príprave večere sa opäť realizovala Teri, tentoraz kvôli odborke Kuchára – mali sme rožky s mrkvovou a vajíčkovou nátierkou. Môžete závidieť.
Večer sme sa zabavili pri hre Alias, niektoré pantomímy boli skutočne videniahodné, napríklad znázornenie veľryby alebo inštalatéra a neskoršie posedávanie sprestrila hra na spätné otázky a odpovede. Kto by to tušil, že ak by Hanka strela Alana Rickmana, pravdepodobne by sa veľmi zľakla a utekala čo najďalej?
Keďže v sobotu pršalo, výlet sa nekonal. Miesto toho sme otestovali svoju schopnosť spolupracovať pri záchrane sveta pred civilizačnými chorobami a tiež precvičili kreslenie a hlasivky. Hoci sa to nezdalo, čas ubiehal neúprosne a po neskorom obede, keď už dážď utíchol, sme sa išli vyvetrať von. Anina nás naviedla na vyskúšanie si land-artu. Chcela, aby každý skúsil niečo spraviť sám. Ja som aj mala vymyslený nápad, ale ostatným akosi nič nenapadlo, tak sme sa spoločne prechádzali po okolí klubovne a cestou zrobili nejaké drobnosti.
Zašli sme aj na cintorín, pokúšali sme sa v priebehu troch minút nájsť čo najstarší hrob. Stál úplne v rohu cintorína, bol, myslím, z roku 1933. Vedľa bol aj iný, podobne starý hrob, na tom však bolo písmo už zošúchané, ale hmatom sa nám zdalo, že by mohol byť snáď aj z roku 1909, nie je to však isté.
V klubovni sme si spravili takú menšiu dumkovitú aktivitu – čo o sebe neviem. Každý sa podpísal na papier a podal ho vedľajšiemu človeku. Anina položila nejakú otázku a každý napísal takú odpoveď, akú si myslel, že by napísať majiteľ papiera. Potom sa papier posunul o ďalšie miesto a nasledovala ďalšia otázka. Je to isté, budem pracovať v nejakom biologickom či chemickom odvetví.
Po večeri nasledovala hra, na ktorú som sa najviac tešila, filmová hudba! Neverili by ste, ako sa jednotlivé soundtracky filmov podobajú… 😉
V nedeľu sme sa naraňajkovali a dali do poriadku klubovne. Náš víkendový program sa skončil, ale myslím, že zanechal pekné spomienky a inšpiratívne myšlienky! 🙂
