Skauti ešte existujú, stretnete ich kdekoľvek…

Je nedeľa a s Jankou a Mirom vyrážame na poobedňajší výletík smer Vápeč. Trasa je klasická z Dolnej Poruby skratkou až na Vápeč. Je teplo, ale cesta nám pekne ubieha. Po pár občerstvovacích zastávkach si to valíme smerom na vrchol. Tesne pod vrcholom stretávame 2 rodinky s malými deťmi, inak nikde nikoho.  Po svačinke sa štveráme posledných pár výškových metrov až na vrchol s krížom. Tu stretávame dvoch turistov. Chalanisko s dievčinou s nezvyčajne veľkými batohmi.

Dávame sa do reči. Klasické otázky odkiaľ idú a kam smerujú mi napovedajú že to nebudú len takí nejakí výletníci. Vraj dnes vyrazili z Čičmian, a ešte dojdú kdesi pred Teplice.
Takže ste sa dali na 760km dlhú Cestu hrdinov SNP? Áno, áno, vyrazili sme 31. júla a dnes už šlapeme 18.deň, počúvame všetci traja s údivom ich slová. Chválime ich, že sú šikovní, a že v tomto teple čo bolo posledné dni, to musela byť slušná makačka.
Zrazu zostali obaja nejakí nepokojní, zabudli si mapy na stole pri predchádzujúcej zastávke na malom táborisku. Vraj skautskom. Viem presne o ktorom táborisku hovoria, je to odtiaľto tak pol hodinka cesty smerom dolu a potom zase naspäť do kopca.

Ponúkneme sa že im mapy zoberieme a zajtra v Trenčíne odovzdáme. Sú celí radi že sa nemusia vracať a značia si číslo na Mira, ktorý im mapy má odovzdať.  Moje zvedavé otázky mi nedajú a pýtam sa ich či sú si istý že to táborisko dolu je skautské. Chalanisko to vraj nevie naisto, ale vraj na nejakom podobnom so skautami za mlada kdesi v okolí už táboril. A vy ste obaja skauti? Pýtam sa už priamo. Áno, obaja sme skauti zo Žiliny. Vidíte a my sme skauti z Trenčína, aká náhoda. Vy ste z ktorého Trenčianskeho zboru? Z 32., či od Bufiniek? Poznajú skautov z Trenčína, čo je zaujímavé, dokonca poznajú br. Miša s ktorým sa stretli pri práci na ústredí.

Pýtame sa kde budú spať ďalšiu noc, ponúkame nocľah v skautskom dome. Oni nás prekvapujú že poznajú aj náš skauťák, že tam už v minulosti boli a majú uložené aj číslo na Vladka pre prípad ubytovania.  Preberáme ešte pár detailov ich cesty a debatujeme.

Slnko a pomaly na vŕšky kloní, na sivé polia, my sa rozchádzame so stiskom ľavice a poberáme sa každý svojim smerom. Po pol hodinke prichádzame na spomínané táborisko a na stole nájdeme mapy, ktoré tu zostali zabudnuté. Kontaktujeme kamarátov skautov ktorí sú na pochode a informujeme ich o náleze máp. Zajtra im Miro mapy odovzdá.

Večer zaspávam s úsmevom na tvári a dobrým pocitom. Skauti ešte existujú, stretnúť ich môžete kdekoľvek, dokonca aj na výlete na Vápeč 🙂