Radcovský kurz ZSSO 2.časť

Druhá časť, samozrejme najlepšieho RK ZSSO, sa konala 31.3. – 2.4. 2017 v krásnom prostredí Myjavskej pahorkatiny v obci Prietrž. Naša cesta na RK sa doslova vliekla cez Trnavu, Senicu, a po točivej ceste do Prietrže. Tam sme si odomkli dvere do roku 1948. Privítal nás príhovor prezidenta Beneša, no vtom podali demokratickí politici demisiu a v máji sa stal novým komunistickým prezidentom Klement Gottwald. Za zvukov Piesne šťastných detí sme si dali červené šatky, všetko naše jedlo sme si rozdelili medzi všetkých. Večer nás čakal sprievod s propagandistickými plagátmi a príhovor predstaviteľov KSČ. Zatiaľ som mal oblečenú skautskú košeľu, čo sa mi stalo osudným. KGB ma odviedla do pivnice na výsluch. Našťastie sa netiahol celé dni, ako to bolo s inými, dnes už oldskautmi. Tiež sme si vypočuli zaujímavú prednášku o plánovaní a hrách od Jane a Katky. Na druhý deň niektorých z nás čakali hneď dve rozcvičky prvou bol polhodinový beh o 6:30 a druhá sa konala na miestnom štadióne. Po raňajkách nasledoval doobedný cyklus prednášok. Obed sme si však museli zaslúžiť. Keďže v krajine vládla byrokracia, potrebovali sme množstvo rôznych potvrdení a povolení, ktoré sme potom vymenili za stravné lístky.  Po oddychu nasledovala prednáška o družinovom duchu v podaní Veroniky a Jane. No a aký by to bol radcák, keby nás znovu niekto neprišiel pozrieť. Tentokrát to bola sestra Veve, ktorá nám prednášala o duchovnej stránke skautingu. Z ďalších prednášok sme sa dozvedeli niečo o tvorbe družinoviek a výchovnom systéme. Čas sme si spríjemňovali množstvom drobničiek. Jednoznačne sme sa nenudili a poriadne sme si to užili (och drahá Marlenka). Ani gitara nezostala len tak ležať. Večer sme si užili trochu adrenalínu. Pri kostole nám spojka odvysielala v morzeovke správu. Mali sme sa presunúť na pole povyše dediny k stĺpu vysokého napätia a odtiaľ pomocou azimutu na miesto stretnutia s prevádzačom. Bezpečne sme sa dostali cez hranice a znovu sme si mohli dať šatky tentokrát už skautské. Pozreli sme si film na dobrú noc a išli sme spať. V nedeľu ráno sme sa ešte dozvedeli niečo o bezpečnosti od Janyho a Gentlemana. A potom už len spätná väzba v Miščiho réžii, balenie, upratať, rozlúčka s miestom a cesta našťastie pešo do Senice, odtiať vlakom, ktorý sme skoro nestihli (viacerí išli načierno a keby nebolo milej a chápavej sprievodkyne platili by pokutu. V Trnave sme sa s piešťanskými a dolnosúčanskými skautmi poprechádzali po parku a potom už len domov. Ubehlo nám to rýchlo, no všetci sa už tešíme na ďalší radcovský víkend.