Oblápanie Spišského hradu

3. mája sme sa vybrali do Spišského Podhradia, aby sme si pripomenuli patróna skautov sv. Juraja. Išli sme tam aj so zameraním na oblapenie spišského hradu a prekonanie rekordu. Na rekord je potrebných 1500 ľudí. My, reprezentanti Trenčína (Mongol, Ignácio, Aďa, a Magda) sme tiež pripomohli. Celá akcia bola zameraná na propagáciu skautingu a na zviditeľnenie skautov na Slovensku. 3. mája čiže v piatok o 11:15 sme sa stretli na železničnej stanici v Trenčíne, o 11:30 sme išli na vlak do Spišskej Novej Vsi. Štyri hodiny cesty vlakom nás trocha vyčerpali. Po zastavení vlaku na našej konečnej zástavke nás čakalo ešte hodinové čakanie na autobus. Potom sme sa dočkali autobusu a cestovali do Spišského Podhradia. Po pricestovaní sme sa zaregistrovali a počas celej akcie sme nosili visačky s menom a mestom odkiaľ sme. Piatok bol plný zábavy. Po vybalení, zaregistrovaní, najedení, napití a odpočinku nás čakal program na Sp. hrade. Čakali nás tam vystúpenia rozbiehajúcich sa skupín a koncert už rozbehnutého Alana Mikušeka. Po tme sme sa doplazili do školy, kde sme bývali a robili sme si každý svoj program. Ja Magda z Aďou sme spali na chodbe, teda nespali sme, celú noc sme sa bavili s inými skautami. Nevyspané sme v sobotu 4. 5. 2002 museli o 7:00 vstávať. Čakala nás environmentálna aktivita. Do 10:00 sme teda zbierali odpadky. A po 10:00 sme sa začali tešiť na hlavnú akciu celého podujatia ZÁPIS DO GUINESSOVEJ KNIHY REKORDOV. Potom sa to začalo! Slnko pieklo a nebo bolo modré, začala sa vytvárať živá reťaz a oblapovať hrad. Približne hodinu a pól nám trvalo oblapenie. Zrazu bolo počuť výkriky: „sme spojení“ Všetci sa začali tešiť… Helikoptéra si asi 5 krát urobila okružnú jazdu, nasnímali nás a jasné že sme im aj zakývali. Po dlhej, namáhavej činnosti sme sa mohli vrátiť zas do normálneho života. Sadli sme si na dolné nádvorie a sedeli. Potom sa dvaja odvážlivci (Mongol, Ignácio) rozhodli ísť pre guláše, ktoré sme mali na obed. Najedli sme sa a ja s Aďou sme išli do školy. Medzitým bolo vystúpenie šermiarov. Večer bola omša a slávnostný táborák. Mne s Adou sa tam nechcelo a tak sme zostali v škole. Celý čas sme sa bavili a lietali. Prišla noc, posledná noc. Rozmýšľali sme, že nebudeme spať, lebo sme tu posledný krá, ale o 2:00 sme už boli ako zarezané. Nedeľu o 7:00 ma zobudil Ignácio, že ideme domov. S Adrianou sme vstali a začali sa baliť. Zbalili sme sa , umyli, atď… a odišli. Zase cestovanie. Cesta autobusom do Popradu bola tichá. O 9:39 nám išiel do Trenčína. Kúpili sme si lístky a šup na vlak. Vo vlaku sme hrali karty a ja úbohá som písala tento článok. Bolo tam super.

Magda – Rosnička