Nádherné prázdniny plné dobrodružstiev

Na začiatku bolo sklamanie. Na skautský tábor pôvodne chceli s nami ísť aj mexickí skauti. Nakoniec však neprileteli a tak sme sa na cestu za dobrodružstvami vydali sami. Roveri nášho 4. oddielu Bufiniek nám na zelenej lúke postavili nádhernú pec a dva hangáre, a pretože na tábor išli prevažne malé deti, mimoriadne nám vykopali aj latrínu a odpadovú jamu. To ostatné zvládli deti sami. Bolo úžasné pozorovať malých prvákov i druhákov, ako pod vedením skautiek o pár rôčkov starších nosili podsady a stavali stany. Prešiel prvý pracovný ……….
deň a začali sa dni plné hier, napínavých dobrodružstiev, ale aj práce, pretože deti si sami vozili pitnú vodu, nosili z lesa drevo, varili, starali sa o poriadok v tábore, postavili sprchu, táborovú nástenku, stožiar na vztyčovanie slovenskej vlajky, informačnú nástenku a plno drobných táborových stavieb. Práce so sekerou sa nebáli ani tí najmenší. Prvým veľkým dobrodružstvo bola skutočnosť, že napriek prítomnosti dospelých si tábor viedli deti samé. Tie vo veku 11 – 12 rokov už ako skúsené radkyne viedli družiny Tigrov, Lienočiek, Líščat a Pánd. Starali sa o svoje včielky a vĺčatá vzorne. Kontrolovali, či im neprší do stanov, či majú suché topánky, či sa neuvolnil kolík na stane, pomáhali im s plnením úloh táborovej hry a večer ich ukladali spať s peknou rozprávkou na dobrú noc. O niečo staršie skautky, ktoré tvorili družinu Kengúr, mali pripravené veľké množstvo zaujímavých hier a vždy včas vystriedali radkyne, ktoré si potrebovali od svojich povinností oddýchnuť a prebrali na seba starosť o malé včielky a vĺčatá, ktorým poskytli zmenu programu. Za plnenie svojich povinností dostávali všetci detskí účastníci táborové peniaze, za ktoré si večer v táborovom bufete mohli nakúpiť po čom im srdiečko túžilo – zápisník, peknú ceruzku, gumu, ozdoby do vlasov, odznaky, pohľadnicu, pukance (čerstvo usmažené na našej senzačnej peci), malé hračky od autíčiek a lietadiel až po zvieratká a panáčikov, cukríky, lízatká, žuvačky a plno ďalších drobností.
Počas celého tábora ako hlavné zamestnanie bolo dobrodružné cestovanie po ľudskom tele s dvomi červenými krvinkami Amirou a Uluou. Hravou a jednoduchou formou navštívili jednotlivé orgány a plnili úlohy vyplývajúce z ich „cestovania“. Každá včielka, vĺča i skautka dostali obrázok postavy, do ktorej postupne vlepovali srdce, pečeň, tráviacu sústavu a ďalšie orgány. Okrem tohto cestovania mali plno práce aj ako lovci i pytliaci na safari, kde zachraňovali zvieratká (zatiaľ iba na farebných papieroch) a tí prví okrem svojej práce museli občas navštíviť aj vedecký ústav i banku, tí druhí väzenie, ak ich policajti pristihli, že okrádajú lovcov. Inokedy safari vystriedalo ryžovanie zlata v miestnom potôčiku, indiánsky deň s výrobou gorálikových ozdôb, super výlet s hrami, nočná hra s plnením „bobríka“ odvahy, táborový oheň a snáď to najkrajšie bolo opekanie si špekáčikov v daždi pod obrovským prístreškom, ktorý slúžil aj ako ihrisko na loptové hry, prekážkovú dráhu a podobne v období „uplakaných dní“ a tiež aj veľké hľadanie pokladu pomocou buzoly a tajných odkazov.
Tábor sa síce skončil, mnohí ľutovali že prirýchlo ubehol, ale budúci rok bude opäť leto. Znova nás čakajú nové príhody, dobrodružstvá a ten nádherný pocit voľnosti aj zodpovednosti, ktoré sa inak viac menej vylučujú, ale v skautskom tábore tvoria spoločnú harmóniu.

Za 4. oddiel Bufiniek- Čajka