V galérii nájdete fotky z tohtoročného tábora, ktorý sa konal v júli na táborisku v Starej Turej – Topoleckej 🙂
Fotili: Vlk, Terina, Veve, Tip&Tap, Miška, Nika a iní náhodní dobrovoľníci…
V galérii nájdete fotky z tohtoročného tábora, ktorý sa konal v júli na táborisku v Starej Turej – Topoleckej 🙂
Fotili: Vlk, Terina, Veve, Tip&Tap, Miška, Nika a iní náhodní dobrovoľníci…
Krátko po Novom roku sme sa vybrali s deckami na neďaleký Vlčí vrch. Aj keď nemohli prísť všetci, sme radi že každá družina mala svojich zástupcov na tejto víkendovke. 🙂
V piatok sme sa odviezli autobusom do Hornej Súče a o chvíľu už sme boli v bývalej škôlke na Vlčom vrchu. S batožinou nám pomohli dvaja ochotní vodiči, ktorým by som chcela týmto poďakovať za odvoz. Po večeri a rozdelení do izieb sme sa stretli v spoločenskej a zahrali si pár hier, hlavne zoznamovacích, pretože máme niekoľko nových členov 🙂
Ďalší deň sme odštartovali hrou, kde musel každý získať podpisy našich roverov v utajení – museli zistiť kto je kto a navyše v správnom poradí. Aby to nebolo také jednoduché, občas museli splniť aj úlohu. Či už klasické drepy, alebo objatie, pusa na líce a pod. Celé doobedie sme strávili vonku a bláznili sa v snehu, guľovali sa, púšťali dole kopcom, stavali snehuliakov aj družinové zvieratá zo snehu, hrali buldoga…
Poobede nás čakala súťaž Milujem skauting, v ktorej súperili tri tímy – Kravaťáci, Výhybkári a Papučkári. Pre svoj tím sa snažili získať čo najviac bodov za opis slov z kartičiek, za uhádnutie pesničky hranej na flaute, správne umiestnenie táboriska na mape, museli dobre počúvať niekoľko táborových príhod a zapamätať si čo najviac, aby vedeli odpovedať na zákerné otázky 😀
Večer sme mali rozprávkovo-filmový kvíz a tancovačku, ktorú ale prerušil náhly telefonát od pána Malíčka. Chcel, aby sme mu pomohli pochytať nejakých väzňov, ktorí utiekli pri transporte cez Hornú Súču a sú skrytí niekde na lúke za kostolom. Rýchlo sme sa poobliekali a šli na spomínané miesto, kde sa nám podľa občasných zábleskov svetla podarilo pochytať a zneškodniť všetkých utečencov.
V nedeľu už sme sa len pobalili, upratali všetko a po raňajkách šli autobusom späť do Trenčína. 🙂
Zopár fotečiek z januárovej zborovej rady poslal br. Štefan Biro.
Tak ako každý rok aj tento rok k nám zavítal Mikuláš.
Bohužiaľ po ceste mu čerti ukradli vrece plné sladkostí.Našťastie máme šikovné detičky, ktoré našli v klubovni indície s mapou na ktorej im ukázal Mikuláš, kde sú približne čerti. Deti museli pochytať čertov a doviesť ich do skautskej klubovne, aby povedali Mikulášovi kam schovali balíčky.
Našťastie sa všetky balíčky našli a za básničku či pesničku dostal každý od Mikuláša balíček plný sladkostí. 😊
V sobotu 22.4. sme sa s deťmi opäť vybrali na Ostrý vrch. Zloženie bolo pestré, prišli malí aj veľkí, chalani aj baby… Z Kubrice nás Rasťo viedol skratkou okolo Kameňolomu a po novoobjavenej ceste sme prišli až na Lúčky, kde sme si dali prestávku. Trochu sme si oddýchli, zjedli časť zásob a pokračovali. Pod najstrmšou časťou cesty každý zobral do ruky alebo do batoha väčší kameň. Na vrchole sme ich všetky poukladali na mohylu A.B. Svojsíka, a tak ju každým rokom zväčšujeme.
Cestou späť nám počasie až tak neprialo, spustil sa dážď a tak sme trochu zmokli, ale aj tak sme prišli s dobrou náladou až na kyselku do Kubrej, kde sme si pred odchodom autobusu dali langoše 😛
Takto vyzerá romantická táborová noc vo Fačkove. Praskajúci ohník, mesiac v splne, krásna príroda a hlavne dobrá partia kamarátov….
…. Deň so skautskou šatkou prebieha v niekoľkých krajinách na svete. Keď sme plánovali ten náš, len veľmi ťažko sme odhadovali počet zapojených. Hlavne sme verili, že spoločne založíme tradíciu, ktorá sa bude opakovať každý rok .
Takto nejak organizátori propagovali prvý ročník Dňa so skautskou šatkou. Tento rok prebiehal už piaty ročník tejto zaujímavej akcie. Ako sa zapojili členovia nášho zboru sa dozvitete z tohoto článočku….
V predvečer prvého apríla tohto roku padlo rozhodnutie, že by sme by sme mohli zase zorganizovať menší prvoaprílový výlet, ako sme mávali vo zvyku po niektoré minulé roky. Radkyne a radcovia dali vedieť svojim včielkam a vĺčatám, roveri a skauti si dali vedieť navzájom a tak sme sa v sobotu ráno stretli pred klubovňou. Viacerí na takto narýchlo zorganizovaný výlet prísť nemohli kvôli iným povinnostiam. Napriek tomu nás však bolo dosť na to, aby sme veselo rozprávajúc presunuli na Záblatskú kyselku. Tam sa k nám pripojila „záblatská“ časť výpravy. Opiekli sme si všetko, čo sa dalo – slaninu, klobásky, špekačky, rožky, chlieb, kus kuracieho mäsa a Teri zarobila cesto na hadov. 🙂
Nasledovali hry, ako inak. Všetci sme potrebovali trochu vybehať všetko to jedlo. Zahrali sme si variant slepej baby – akurát, že slepí sme boli všetci. „Baba“ bol medveď, ten musel brumkať a ostatní boli ovce, tie zase békali. Okrem toho boli niekoľkí vidiaci hráči strážcovia – dávali pozor, aby niektorá z oviec alebo medveď nezašli priďaleko od ostaných. Podľa slov strážcov sme vyzerali dosť vtipne, ako sme poslepiačky opatrne pobehovali. 😀
Nechýbal ani buldog, ringo a frisbee. Pomaly sa ale blížil večer, takže sme po sebe pozbierali odpadky, riadne zahasili oheň a vydali sa na cestu domov.