[ TOP SECRET ]
Takto označené obálky sa v noci objavili v schránkach niektorých našich rangerov. Že prečo? Boli tam tajné informácie od Pána XY. Potreboval spojku, ktorá by doručila nebezpečnú genetickú informáciu agentom nachádzajúcim sa na bližšie neurčenom mieste…
A tak sa rangeri dostali do Banskej Štiavnice, kde ich čakal biologický materiál. Vajcia so zakódovanou informáciou museli dostať pre vyššiu bezpečnosť novú identitu a svoj životný príbeh a byť dopravené na určené miesto do polnoci.
Nebolo to však jednoduché, agentov sledovali nepriatelia a snažili sa informácie získať. Museli sme postupovať veľmi opatrne, a preto sme sa spájali pomocou prísne tajného komunikačného kanála. Rangeri dostávali indície, ako sa dostať k ďalším obálkam s inštrukciami. Museli rozšifrovať odkaz, nájsť Botanickú záhradu, získať od okoloidúcich niekoľko predmetov a vypočuť si pár vtipov. Tiež nájsť heslo (štyri rožky a kilo tresky) a vymeniť ho v čajovni Klopačka za kus mapy, ktorá ich po správnom zložení priviedla ku kostolu. Tam ich už netrpezlivo čakali agenti, prebrali zásielku a odviedli ich po náročnom večere do skautského domu Sv. Juraja, kde mali byť ubytovaní.
Ráno nás čakali hry, pri ktorých sme sa navzájom spoznávali, vymieňali si olepené cukríky, riešili problémy s topiacou sa loďou, vymýšľali básničky a vyznania lásky, ale aj znázorňovali rôzne stroje vlastnými telami… Nasmiali sme sa riadne, hlavne pri takej práčke alebo kopírke, či ventilátore. Zahrali sme si tiež stolno-tenisový kolotoč a rybky. Popritom pre nás Domča varila obed a po ňom sme sa vybrali na tajch … . Bolo tam krásne, aj keď už trochu chladnejšie. Tí odvážnejší si aj zaplávali, ostatní si len omočili nohy a pozorovali ich z brehu 😀
Okolo piatej sme sa vrátili naspäť a pomáhali miestnym skautom so šúpaním kolov na tee-pee. Na večeru sme opekali vonku pri ohnisku a keď sme všetko pojedli, išli sme sa rýchlo prezliecť. Večer (či noc) sme zavŕšili v čajovni, kde boli mnohí prvýkrát. Pri čajoch a koktejloch sme v dobrej nálade sedeli dlho až dokým sme neboli tak unavení, že už skoro všetci spali.
Po prebudení nás čakali raňajky, balenie… A dojedanie zásob, pri ktorom sme sa spontánne začali baviť o svojej budúcnosti a kde sa kto s kým vidíme o pár, ale aj veľa rokov 😀 Po ceste na stanicu sme ešte vyskúšali niekoľko zmrzlinární a potom sa s dobrým pocitom doviezli naspäť do Trenčína.
Pán XY
.
. Samozrejme o niečo neskôr ju hlad chytil, a tak to vzala tak, že sa zžije s prírodou. Zúfalá Anna sa nahltala malých nahnitých bukvičiek spolu s výdatnou stromovou kôrou. 
Určite to bol skvelý výlet a už teraz sa tešíme na ďaľší!
