Kategórie
Roveri Skauti Skautky Zborové akcie

GULÁŠ-PÁRTY (Premietanie fotiek Vlára 2019) v skauťáku

5.októbra 2019 sme sa ako obyčajne po lete stretli v skauťáku na jesennom potáborovom premietaní. Stretli sme sa aby sme si zaspomínali, zasmiali sa a ešte naposledy pred zimou pocítili ten malý kúsok toho zvláštneho čara z tábora. Tento rok sme sa to však rozhodli poňať trošku vo väčšom a s gulášom!:D

Už od skorého rána sa v túto októbrovú sobotu vybrali naši chlapci: Branči s Ondríkom do skauťáku. Nanešťastie lialo ako už dávno nie… No čo, chalani teda rozložili kotlinu s gulášom pred vchodom do skauťáku kde bola strieška a toľko nelialo, takže bolo všetko v poriadku. My – rangeri sme sa začali zliezať už pred obedom aby sme všetko krásne nachystali a pripravili. Okolo pol tretej začali prichádzať pozvaní rodičia a skauti. Zobrali sme to seriózne a všetci sme sa obliekli do skautských košiel, a takto vítali rodičov a ponúkali im kávu alebo čaj. Keď nás už bol hojný počet, presunuli sme rodičov do  „spoločenskej“ na našu mini-prednášku o skautingu pre rodičov (zatiaľ čo naši noví radcovia Martin a Matiáš aneb M&Ms 😀 vzali decká na program, ktorý si pre ne pripravili). Na tejto prezentácií sme sa my: Fero, Miška, Lucka, Simka a ja (Anna) snažili čo najlepšie vysvetliť rodičom o čom ten skauting celý je. Rozprávali sme im tábore, betlehemskom, 6 oblastiach rozvoja a snažili sa ich ubezpečiť, že urobili dobre, keď svoje deti priviedli na skaut. Nasledovalo podávanie guláša a potom samotné premietanie s malým táborákom až do tmy.

Nedá mi však nespomenúť jeden nádherný moment počas jedenia gulášu. Prišiel aj Dodo, oldskaut, ktorého som doteraz nepoznala a teraz mu u nás do skautu chodia tri deti. Rodičia papali guláš a on začal rozprávať. Povedal, že sa mu páčila naša prednáška (veľmi mu ďakujeme:)), že sme to pekne vystihli, ale, že sme nestihli zakúsiť ešte ten jeden rozmer skautigu. To keď príde skaut po rokoch do svojho zboru a vidí ako to funguje, to na čom sa aj on predtým podieľal. Rozprával príbeh ako to v 89.tom opäť začalo a oni to s Vitkom rozbiehali.  S Ferom, ktorý oproti mne jedol sme sa na seba pozreli a pohľadmi dohovárali kto niečo povie. Dlho bolo ticho. Mali sme zimomriavky a išli nám všetkým slzy z očí. Bolo to ohromné. Nakoniec som sa odhodlala a za všetkých nás mu poďakovala.  Myslím, že máme týmto skvelým skautom, ktorí tu boli ešte pred nami skutočne za čo vďačiť.

Bola to taká prvá naša malá akcia, ktorú sme plánovali ozaj len my. Zistili sme, aké ťažké môže byť vystavať program a zabezpečiť všetko dôležité čo i len na takúto menšiu akciu. Zistili sme koľko skvelej a nie jednoduchej práce robia naše úžasné vodkyne Dominika s Terinou a všetci ostatní s nimi aj pred nimi.

A taktiež sme zistili aký je to nádherný pocit, keď si po takejto akcií môžeme  unavení ale s úsmevom a názorom:DD sadnúť  do „32kárskej klubovne“, (samozrejme až keď to všetko poupratujeme:D) a už sa len tešiť ako to vyšlo a akí sme len vďační za to a hlavne TÝCH čo tu okolo seba máme. Chceli sme vysvetliť rodičom detí o čom je skauting a čo všetko môže človeku dať, ale myslím že sme to nakoniec ukázali aj sebe.

guláš-táboráčik

Kategórie
Roveri

Výlet do Maďarska a CEJ 2018

Leto 2018 sa nieslo v znamení spontánnych výletov. Večer sme niečo vymysleli a už druhý deň sedeli vo vlaku. Tentokrát 3.8.2018 to bol výlet do Maďarska. O pol štvrtej ráno po mňa prišiel br. Šimon Kóňa zo Soblahova a o chvíľu sme sa viezli do Bratislavy a odtiaľ ďalej do Budapešti. Vlak, samozrejme meškal, a tak sme nestihli ďalší spoj. Na stanici Budapest Keleti Pályaudvar sme sa pokúsili kúpiť lístky, ale majú to tam moc zložité, a preto sme radšej išli pešo. Do navigácie sme napísali Budapest Kelenföld, odkiaľ nám mal ísť vlak do Dunaújvárosu. Po šiestich kilometroch chôdze cez staré mesto sme sa dostali do cieľa, ale stanica tu nebola. Zastavili sme teda okoloidúcu paniu, ktorá nám vysvetlila, že toto je len mestská časť Kelenföld a stanica je dva kilometre ďaleko. Našťastie bola tak milá, že nás vzala autom až na stanicu. Tam sme zistili, že sa netreba spoliehať na stránky ŽSR. Vlak, ktorý mal ísť o polhodinu išiel až o hodinu. Kúpili sme si teda lístky a čakali. Krásnym moderným vlakom sme sa skoro dve hodiny viezli do mestečka Dunaújváros. Cesta ubiehala dosť pomaly a výhľad z okna bol stále ten istý – kukuricové polia. Unavení po dlhej ceste sme okolo tretej prišli na malú stanicu v Dunaújvárosi. Nechceli sme znovu blúdiť, a tak sme si radšej vzali taxík. Za vopred dohodnutú cenu 1000Ft nás vzal až do kempu Szalki-sziget, kde bolo 14. stredoeurópske jamboree.

Stretli sme sa s našimi skautkami, ale aj s množstvom známych. Bol to už predposledný deň jamboree a ako je zvykom, konal sa medzinárodný deň. Každá krajina vrátane Slovenska si v svojom stánku pripravila zaujímavé aktivity a ochutnávky pre ostatných účastníkov. U nás nesmeli chýbať bryndzové halušky, rôzne jazykolamy, kofola a samozrejme horalky. S br. Šimonom sme si poprezerali stánky hádam všetkých krajín, Poliaci zostali milo prekvapení, keď sme správne prečítali ich slávne jazykolamy typu Grzegorz Brzęczyszczykiewicz, u bratov z Česka sme si postavili papierové podsady a vyrobili im celé táborisko aj so stožiarom… Voľné chvíle sme strávili v čajovni či rozhovormi s ostatnými skautmi. Večer sa konal záverečný ceremoniál, spoločné fotenie a nakoniec sme púšťali na mŕtve rameno Dunaja lotosové kvety so sviečkami. Dlho do noci sme sa ešte rozprávali o všetkom možnom či vymieňali šatky. Ubytovanie sme mali úplne luxusné na terase slovenskej chatky. Ráno sme sa rozlúčili a pešo prešli spolu s niekoľkými skautmi zo Slovenska na stanicu a odiaľ autobusom a vlakom späť do Budapešte.

Na druhý deň nášho výletu sme mali naplánovanú prehliadku mesta. Začali sme hradom. Chvíľku nám trvalo, než sme sa vymotali zo splete úzkych uličiek, ale nakoniec sme sa dostali až na hrad. A keďže o chvíľu bolo poludnie, ponáhľali sme sa k prezidentskému palácu na výmenu stráží. Veľkým prekvapením pre celé publikum bolo, keď jeden z vojakov požiadal o ruku jednu slečnu z davu. Nasledovala prehliadka kostola sv. Mateja, Rybárskej bašty a nenápadného múzea. To prekonalo naše očakávania. Mysleli sme si, že to bude pár miestností, ale nakoniec sme v ňom strávili asi dve hodiny. Po prehliadke sme sa pomaličky presunuli k Dunaju. Cez Sečéniho reťazový most sme sa dostali na druhú stranu európskeho veľtoku a cez nádherné uličky so zastávkou na obed až k parlamentu. Pozreli sme si aj výstavu venovanú maďarskej revolúcii v roku 1956 a pobrali sa na stanicu Budapest Nyugati Pályaudvar, odkiaľ nám išiel vlak späť do Bratislavy. Do Trenčína sme prišli okolo polnoci. Bol to skvelý zážitok, zúčastnili sme sa ďalšieho jamboree a spoznali krásne mesto, škoda je, že sme tam boli len dva dni, ale možno zase niekedy nabudúce. 

Kategórie
Naše projekty Roveri Skauti Skautky Vĺčatá-Včielky Zborové akcie

O štít Zlatoviec 2018

Poďte si s nami zaspomínať na akciu O štít Zlatoviec 2018.

Dňa 10.11.2018 sa v skautskom dome v Zlatovciach stretli skupinky vĺčat, včielok, skautov a skautiek, ktorí pricestovali z menšej alebo väčšej diaľky, aby si zmerali sily v tradičnom Svojsíkovom závode. Pripravených bolo 11 stanovíšť, ktoré boli rozmiestnené po Zlatovciach. Súťažilo sa v disciplínach ako zdravoveda, uzly, ohne, sekera, nôž a píla, skautská symbolika, rastliny a stopy zvierat, topografia, prístrešky a šifry. Účastníci boli podľa veku rozdelení do dvoch kategórií – vĺčatá a včielky a skauti a skautky. Celkovo prišlo 6 tímov vĺčat a včielok a 10 tímov skautiek a skautov.

V kategórií vĺčat a včielok boli víťazné tímy nasledovné:

  1. miesto Púpavy
  2. miesto Annine mušky
  3. miesto Netopiere

V kategórií skautov a skautiek sa na víťazných priečkach umiestnili:

  1. miesto Team Lenovo
  2. miesto Skunkové kokosy
  3. miesto دعونا نعيش

Novinkou tento rok bolo, že akcia pokračovala aj po skončení závodu programom v skautskom dome aj s prespaním. Prichystané boli rôzne hry, aktivity a chalani zo 4. oddielu skautov si pre všetkých pripravili malé prekvapenie – postavili na dvore skautského domu teepee, v ktorom večer zakúrili a bol v ňom táborák, takže všetci mali možnosť pospomínať si na tábor.

Akcia bola podľa nás veľmi vydarená. Všetkým víťazom gratulujeme a zúčastneným tímom ďakujeme za účasť. Tiež ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na organizácií a na tom, aby všetko klapalo tak, ako malo. Dúfame, že sa aj na ďalšom ročníku stretneme opäť v takom hojnom počte, ako tento rok.

Kategórie
Roveri Skauti Skautky Vĺčatá-Včielky Zborové akcie

Letný Skautský Tábor Topolecká 2018 – foto

V galérii nájdete fotky z tohtoročného tábora, ktorý sa konal v júli na táborisku v Starej Turej – Topoleckej 🙂

Fotili: Vlk, Terina, Veve, Tip&Tap, Miška, Nika a iní náhodní dobrovoľníci…

Kategórie
Roveri Skauti Skautky Vĺčatá-Včielky Zborové akcie

Víkendovka Vlčí Vrch 19.-21.1.2018

Krátko po Novom roku sme sa vybrali s deckami na neďaleký Vlčí vrch. Aj keď nemohli prísť všetci, sme radi že každá družina mala svojich zástupcov na tejto víkendovke. 🙂

V piatok sme sa odviezli autobusom do Hornej Súče a o chvíľu už sme boli v bývalej škôlke na Vlčom vrchu. S batožinou nám pomohli dvaja ochotní vodiči, ktorým by som chcela týmto poďakovať za  odvoz. Po večeri a rozdelení do izieb sme sa stretli v spoločenskej a zahrali si pár hier, hlavne zoznamovacích, pretože máme niekoľko nových členov 🙂

Ďalší deň sme odštartovali hrou, kde musel každý získať podpisy našich  roverov v utajení  – museli zistiť kto je kto a navyše v správnom poradí. Aby to nebolo také jednoduché, občas museli splniť aj úlohu. Či už klasické drepy, alebo objatie, pusa na líce a pod. Celé doobedie sme strávili vonku a bláznili sa v snehu, guľovali sa, púšťali dole kopcom, stavali snehuliakov aj družinové zvieratá zo snehu, hrali buldoga…

Poobede nás čakala súťaž Milujem skauting, v ktorej súperili tri tímy – Kravaťáci, Výhybkári a Papučkári. Pre svoj tím sa snažili získať čo najviac bodov za opis slov z kartičiek, za uhádnutie pesničky hranej na flaute, správne umiestnenie táboriska na mape, museli dobre počúvať niekoľko táborových príhod a zapamätať si čo najviac, aby vedeli odpovedať na zákerné otázky 😀

Večer sme mali rozprávkovo-filmový kvíz a tancovačku, ktorú ale prerušil náhly telefonát od pána Malíčka. Chcel, aby sme mu pomohli pochytať nejakých väzňov, ktorí utiekli pri transporte cez Hornú Súču a sú skrytí niekde na lúke za kostolom. Rýchlo sme sa poobliekali a šli na spomínané miesto, kde sa nám podľa občasných zábleskov svetla podarilo pochytať a zneškodniť všetkých utečencov.

V nedeľu už sme sa len pobalili, upratali všetko a po raňajkách šli autobusom späť do Trenčína. 🙂

Kategórie
Roveri Skauti Skautky

Ideme na chatu!!!

[ TOP SECRET ]

        Takto označené obálky sa v noci objavili v schránkach niektorých  našich rangerov. Že prečo? Boli tam tajné informácie od Pána XY. Potreboval spojku, ktorá by doručila nebezpečnú genetickú informáciu agentom nachádzajúcim sa na bližšie neurčenom mieste…

18921648_1537285342956610_2334495050012635776_n

        A tak sa rangeri dostali do Banskej Štiavnice, kde ich čakal biologický materiál. Vajcia so zakódovanou informáciou museli dostať pre vyššiu bezpečnosť novú identitu a svoj životný príbeh a byť dopravené na určené miesto do polnoci.

18922057_1537261619625649_7318270726836674623_n

Nebolo to však jednoduché, agentov sledovali nepriatelia a snažili sa informácie získať. Museli  sme postupovať veľmi opatrne, a preto sme sa spájali  pomocou prísne tajného komunikačného kanála. Rangeri dostávali indície, ako sa dostať k ďalším obálkam s inštrukciami. Museli rozšifrovať odkaz, nájsť Botanickú záhradu, získať od okoloidúcich niekoľko predmetov a vypočuť si pár vtipov. Tiež nájsť heslo (štyri rožky a kilo tresky) a vymeniť ho v čajovni Klopačka za kus mapy, ktorá ich po správnom zložení priviedla ku kostolu. Tam ich už netrpezlivo čakali agenti, prebrali zásielku a odviedli ich po náročnom večere do skautského domu Sv. Juraja, kde mali byť ubytovaní.

IMG_7452

        Ráno nás čakali hry, pri ktorých sme sa navzájom spoznávali, vymieňali si olepené cukríky,  riešili problémy s topiacou sa loďou, vymýšľali básničky a vyznania lásky, ale aj znázorňovali rôzne stroje vlastnými telami… Nasmiali sme sa riadne, hlavne pri takej práčke alebo kopírke, či ventilátore. Zahrali sme si tiež stolno-tenisový kolotoč a rybky. Popritom pre nás Domča varila obed a po ňom sme sa vybrali na tajch … . Bolo tam krásne, aj keď už trochu chladnejšie. Tí odvážnejší si aj zaplávali, ostatní si len omočili nohy a pozorovali ich z brehu 😀

IMG_7559

        Okolo piatej sme sa vrátili naspäť a pomáhali miestnym skautom so šúpaním kolov na tee-pee. Na večeru sme opekali vonku pri ohnisku a keď sme všetko pojedli, išli sme sa rýchlo prezliecť. Večer (či noc) sme zavŕšili v čajovni, kde boli mnohí prvýkrát. Pri čajoch a koktejloch sme v dobrej nálade sedeli dlho až dokým sme neboli tak unavení, že už skoro všetci spali.

IMG_7574

        Po prebudení nás čakali raňajky, balenie…  A dojedanie zásob, pri ktorom sme sa spontánne začali baviť o svojej budúcnosti a kde sa kto s kým vidíme o pár, ale aj veľa rokov 😀 Po ceste na stanicu sme ešte vyskúšali niekoľko zmrzlinární a potom sa s dobrým pocitom doviezli naspäť do Trenčína.

Pán XY

Kategórie
Roveri Skauti Skautky Tipy na výpravu Vĺčatá-Včielky Zborové akcie

Výstup na Ostrý vrch 2017

V sobotu 22.4. sme sa s deťmi opäť vybrali na Ostrý vrch. Zloženie bolo pestré, prišli malí aj veľkí, chalani aj baby… Z Kubrice nás Rasťo viedol skratkou okolo Kameňolomu a po novoobjavenej ceste sme prišli až na Lúčky, kde sme si dali prestávku. Trochu sme si oddýchli, zjedli časť zásob a pokračovali. Pod najstrmšou časťou cesty každý zobral do ruky alebo do batoha väčší kameň.  Na  vrchole sme ich všetky poukladali na mohylu A.B. Svojsíka, a tak ju každým rokom zväčšujeme.

Cestou späť nám počasie až tak neprialo, spustil sa dážď a tak sme trochu zmokli, ale aj tak sme prišli s dobrou náladou až na kyselku do Kubrej, kde sme si pred odchodom autobusu  dali langoše 😛

Kategórie
Roveri Skauti Skautky Vĺčatá-Včielky Zborové akcie

Romantika pri táboráku

taborak-fackov17

Takto vyzerá romantická táborová noc vo Fačkove. Praskajúci ohník, mesiac v splne, krásna príroda a hlavne dobrá partia kamarátov….

Kategórie
Roveri Tipy na výpravu

Výstup na Veľký Choč

Výprava bola úspešná! Zúčastnili sa zástupcovia až polovice našich oddielov – za 4. oddiel skautov Samo a za 4. oddiel skautiek Magda. 😀 Asi je škoda, že sme si nerozmysleli skôr, že chceme ísť, možno by si našli čas viacerí. 🙂

Vyrazili sme v nedeľu ráno, o pol ôsmej vlakom, smer Ružomberok. Cesta ubehla príjemne, vlak nebol plný a rozprávali sme sa najmä o tábore a našich mladších roveroch. V Ružomberku sme mali nejaký čas, tak sme si zistili odkiaľ nám pôjde autobus do Valaskej Dubovej a stihli sme ísť aj do potravín po nejaké tie superb-bio-fit-energy tyčinky. Pri nástupe do autobusu nás oslovil jeden cestujúci, starší pán, že odkiaľ sme a kam ideme. Cestoval zrovna tiež do Valaskej Dubovej, takže po výstupe nás navigoval na správny smer. Pešia časť výstupu začala v tejto dedinke približne o 10:30.

Išli sme po modrej smerom na Strednú Poľanu. Cesta bola takmer prázdna. Najskôr nás predbehol jeden osamotený pán a keď sme sa zastavili na pár minút pri Jánošíkovom stole, počuli sme niekde zdola väčšiu skupinu ľudí. Čoskoro sme sa s nimi aj stretli.
Na Strednej Poľane sme mali prvú dlhšiu prestávku. Rozhodli sme sa spraviť si zachádzku ku asi kilometer vzdialenému prameňu. Ukázalo sa, že z hadice tečie voda len veľmi pomaly a tak to išiel Samo vyššie preskúmať, či to nie je nejako upchaté. Jeho odhad bol správny a po chvíli už voda tiekla silnejšie. Bohužiaľ však zároveň prebudil zlo, ktoré malo ostať spať – do fľašky mi tiekli aj malé vetvičky, kamienky a zemitý prach. Poradil mi, nech si to prefiltrujem cez mach. Thanks, bro. 😀
Cestou k prameňu sme narazili na zaujímavý pamätník. Kedysi v tejto oblasti stála Hviezdoslavova chata, počas SNP však bola vypálená nemeckými vojakmi. Stále je vidieť jej niekdajšie základy (aspoň tak sme odhadovali, že to boli základy).


Zo Strednej Poľany sme sa vydali modrou až na vrchol Veľkého Choča. Tam už bolo ľudí niekoľkonásobne viac. Zapísali sme sa do zápisníka, najedli, pokochali výhľadom – celkovo sme tam strávili takmer hodinu.
Dolu sme išli po červenej značke, smerom na Jasenovú. Toto rozhodnutie sme neoľutovali – jednak bolo klesanie miernejšie, než to z Valaskej Dubovej a druhak sme zistili, že cez Jasenovú tečie potok. Do príchodu autobusu ostávalo trištvrte hodiny, takže sme sadli na breh a chladili si unavené nohy. Ak sa niekedy vyberiete na Veľký Choč, určite odporúčam naplánovať si spiatočnú cestu cez Jasenovú! 🙂 Keď sme sa konečne zdvihli od potoka, všimli sme si na zemi slepúcha. Netušíme, či tam bol už keď sme prišiel alebo sa priplazil počas toho, ako sme si máčali nohy. Vôbec sme si ho ale predtým nevšimli a v prvej chvíli nás trochu vystrašil. 🙂 Tu je video – hovoríme v ňom o „hadovi“, lebo sme si ani jeden akosi neuvedomili, že je to len slepúch. A pokiaľ si ho pozriete aspoň do polovice, budete môcť začuť Samovu skvelú filozofickú chvíľku… 😀 („Čo si myslí taký had?“ Samo, 14.5.2017, Jasenová)

Celkovo nám cesta trvala 6 a pol hodiny. Podľa mapy by to malo trvať 5 hodín; takmer hodinu sme strávili na vrchole. A cestou som ja vymýšľala občas – išla som bez topánok niektoré úseky, niekde sme chvíľu postáli… Okrem toho ešte aj tá zachádzka k prameňu. Polhodinka sa nazbierala. 🙂

Kategórie
Roveri Skauti Vĺčatá-Včielky

Oddielový vianočný večierok skautov 2016

Piatok 16. decembra 2016 o pol piatej sa začal oddielový večierok Lukášovou slávnostnou rečovou a spievaním Tichej noci. Následne na to začala hostina ktorú odštartovalo jedenie oblátok s medom a Mandarínková tradícia ktorú vyhral Samo . Ako každý rok tak aj tento bolo losovanie o pekné darčeky s ktorími boli  všetci spokojní 😀 Hodnotím tento večierok veľmi pozitívne a dúfam , že budúci bude ešte lepší .