Kategórie
Oldskauti Roveri Skauti Skautky Zborové akcie

Stretnutie starších skautov a rodičov 10/2023

V nedeľu 8.10.2023 sme zorganizovali stretnutie starších a bývalých skautov s rodinami, rodičov ako aj mladších skautov a skautiek. Miestom stretnutia bola Záblatská kyselka, ktorá nám poskytla zázemie aj počas mierne zhoršeného počasia ktoré panovalo. Spoločne sme si uvarili chutnú kapustnicu, opiekli špekáčky, zahrali zaujímavé hry… Ale hlavne sme sa po dlhej dobe stretli a mohli si zaspomínať na naše skautské začiatky, zážitky, dobrodružstvá. Mladší skauti spoznali svojich skautských predchodcov, rodičia spoznali vodcov a radcov, starší skauti spoznali svojich nasledovníkov…

V galérii zopár fotečiek z akcie a slávnostného nástupu. Už sa tešíme na nejakú ďalšiu spoločnú akciu.

Kategórie
Oldskauti

Navždy nás opustila sestra Čajka

Dnes sa lúčime s veľmi blízkym človekom, ktorý pre nás veľa znamená. Eva Straková rod. Sláviková, pre rodinu a priateľov Saša, pre skautov jednoducho Čajka. Bola obetavá, trpezlivá, láskavá, vnímavá, múdra, inteligentná, kreatívna… Hrala na klavír, milovala knihy, dobrodružné príbehy, oplývala bohatou fantáziou. Využívala ju pri vytváraní nových vecí, šití, kreslení, písaní príbehov, ako aj vo svojej pedagogickej činnosti, konštruovala alternatívne spôsoby vzdelávania. Mala pochopenie pre detskú dušu a obohacovala ľudí okolo seba.

Čajka sa narodila v Prahe 26.6.1951, ako prvé dieťa do skautskej rodiny brata Balúa a sestry Bery. Rodičia od samého začiatku vychovávali svoje deti v skautskom duchu. V prírode boli ako doma, lovili podľa vzoru Rýchlych Šípov Bobríkov a snažili sa vykonať aspoň jeden dobrý skutok denne. V ich domácnosti sa často stretávali ľudia s podobnými ideálmi a deti počúvali s otvorenými ústami o skúškach odvahy a samozrejme najmä o troch Orlích perách. Keď bol v roku 1968 obnovený skauting, boli na vrchole blaha. Čajka svoj skautský život pokračovala ako radkyňa družinky Čajok a na tričko si vyšila zelenú skautskú ľaliu, na ktorú bola patrične hrdá. Po večeroch sa šili skautské vlajky. Keď sa v roku 1970 opäť zmenila situácia a skauting bol zakázaný, Čajka začala chodiť na vysokú školu v Banskej Bystrici. Starší študenti, ktorí robili vstupný pohovor ju upozornili, že skauti nemajú čo robiť na Pedagogickej fakulte. Keď si nakoniec dôležito pozreli jej vysvedčenia zmenili názor a ona Vysokú školu vyštudovala.

Neskôr, keď sa Čajka vydala do Trenčína a skauting sa zas po 1989 dostal do milosti, začala zháňať kontakt na tunajších skautov. Otec Balú jej dal kontakt na brata Jablonského – Stonohu. Keď za ním išla, mala malú dušičku ale zároveň bola veľmi šťastná, že sa bude môcť znovu venovať skautingu. Brat Stonoha, ktorý v tej dobe pracoval na patológii, jej hneď dal potrebné pokyny: zožeň si skupinu dievčat a založ si 4. oddiel skautiek. A tak sa aj stalo. 20.6.1990 začala ďalšia etapa Čajkinho skautského života, stala sa vodkyňou oddielu ktorý mohol prekvitať a rásť. Za pomoci starých trenčianskych skautov a skautiek akými boli sestra Ochrana a brat Vagovič, rozbehli doširoka svoje aktivity. V tej dobe Čajka  učila na základnej škole a tak nemala o budúce skautky núdzu. Hneď medzi prvými bola jej dcéra Veverica s kamarátkami. K nim sa postupne pridávali žiačky z Čajkinej triedy a dokonca aj jeden chlapec ktorý ju presviedčal že bude vzorný a slovo aj dodržal. A opäť sa šili vlajky pre štyri nové družiny. 4. oddiel sa s chuťou začal zapájať do skautských akcií ako bolo roznášanie Betlehemského svetla, výlety, konal sa prvý radcovský kurz (na chate obetavého brata Baghíru – doktora Michalíka), prvý tábor, skautské sľuby. O rok neskôr mali česť sa stretnúť s náčelníkom SlSk bratom Maršalom, zúčastniť sa prvej akcií v zahraničí (oslavy Dňa bratstva vo Viedni), prvého zahraničného tábora vo Švajčiarsku.

Keď v roku 1992 Čajka spolu s manželom a deťmi vycestovala dlhodobo do Mexika, pribalené skautské rovnošaty v kufri boli samozrejmosťou. Bolo už len otázkou času, kedy sa nakontaktujú na niektorých z Mexických skautov. Našli ich pod sopkou Popocatepetl a stačil iba jeden skautský pozdrav na nadviazanie skautského priateľstva. Spoločne sa zúčastňovali skautských akcií a dokonca aj skautského sľubu jedného z nováčikov. Po návrate na Slovensko sa Čajka sa opäť vrátila do svojho milovaného oddielu, ku schôdzkam, výletom a táborom. Spoločne s 2. oddielom rozbehli medzimestskú hru Zvedavku Mestskú, spoluorganizovali oslavu dňa detí pre verejnosť na letisku v Trenčíne a Slávnici. Za pomoci ochotného rodiča zorganizovala Čajka skautskú delegáciu a zúčastnili sa medzinárodného tábora skautiek v Dánsku, kde sa stretli aj s Dánskou princeznou Benediktou. Na Sneme v roku 1997 bola Čajka zvolená do náčelníctva do funkcie zahraničnej komisárky. Ako zahraničná komisárka sa zúčastnila 19-teho Jamboree v Chile, kde tlmočila zo španielčiny pre slovenskú delegáciu. Na Dievčenskej Lesnej škole (1998) prednášala etiku.

V roku 2001 sa Čajka stretla spolu s bratom Vágovičom (vodcom 4. oddielu skautov) a Vevericou (vodkyňou 4. roja včielok) a spoločne založili 87. zbor Bufinky Trenčín, ktorému sa veľmi dobre darí dodnes. Neskôr, keď už vedenie zboru aj oddielov prešlo do rúk ďalšej skautskej generácie, Čajka pomáhala s administratívou a účtovníctvom. Vždy ju napĺňalo radosťou keď videla ako skautský odkaz pokračuje a srdcia ďalších mladých ľudí sa zapaľujú touto  krásnou myšlienkou. Určité zdravotné komplikácie v jej živote nastali v roku 2015, neskôr jej bola diagnostikovaná Alzheimerova choroba s ktorou dlho húževnato bojovala. Oporou jej bola rodina a manžel, ktorý sa o ňu obetavo do posledných dní staral.

Čajka prežila krásny a plnohodnotný život. Snažila sa urobiť svet okolo seba o kúsok lepším, a to sa jej aj podarilo. Rozdávala okolo seba optimizmus, radosť, lásku, pomoc a podporu. V našich srdciach a spomienkach bude mať vždy špeciálne miesto.

Posledná rozlúčka sa bude konať 14.2.2022 o 15:00 v dome smútku na Juhu v Trenčíne. Vzhľadom na pandemickú situáciu a obmedzenia, sa bohužiaľ nebude možné zúčastniť obradu vo vnútorných priestoroch.

(podľa Čajkiných spomienok spísala Veve)

Kategórie
Oldskauti Skauti

Oslava 50.výročia založenia 4. oddielu skautov

V sobotu 23.2.2019 sa starší členovia a oldskauti stretli v skautskom dome aby si pripomenuli okrúhle výročie. Presne pred 50. rokmi vo februári 1969 sa konala prvá schôdzka nášho 4. oddielu skautov.

Úvodné symbolické zapálenie ohňa  a príhovor mal br. Vitko, ktorý si zaspomínal na začiatky nášho oddielu, ako ho oslovil br. Kalaba s ponukou aby oddiel viedol, ako prebiehali prvé schôdzky. Ako boli na prvom tábore na Chmelnici v Zlatovskej doline. Aký mali na schôdzkach program, čo sa naučili, aké hry hrávali. Potom spomenul aj smutné obdobie zákazu skautingu, ako museli odovzdať vedenie oddielov, aj všetok materiál, a ako sa ešte chvíľu stretávali tajne. S veľkým oduševnením sa rozrozprával o obnove skautingu v 1990 roku a ako sa všetci starší a bývalí členovia oddielu snažili pomôcť aby oddiel mohol znova ožiť a fungovať. Spomínal na prvé tábory po obnove skautingu, ktoré boli na jeho chate na Kubrici, ako sa skladali prvé sľuby v 90. rokoch. Všetky zážitky podložil dobovými materiálmi či už vo forme kroniky, zápisníka, fotografií, kópií rôznych dokumentov, oficiálnych listín a podobne.

Prezreli sme si výstavku historických materiálov a spoločne s bratmi oldskautmi spomínali na naše skautské začiatky a zážitky. Všetci zaslúžilí členovia oddielu dostali pamätný ďakovný list za svoju činnosť pre 4. oddiel skautov.

Brat Vitko opäť dokázal že je skvelým kronikárom a historikom. Keď mal všetky spomienky krásne zdokumentované a pripravenú prezentáciu. Dokázal zachovať a po dobu 50 rokov uschovávať historické materiály a dokumenty o vzniku nášho oddielu. Za túto jeho snahu mu patrí veľká vďaka.

Verím že náš 4. oddiel skautov bude naďalej žiť a vychovávať deti a mládež v duchu myšlienok zakladateľa skautského hnutia lorda Baden-Powella, tak ako sa mu to darilo po dobu 50. rokov od jeho vzniku. Som veľmi rád že som aj ja mohol byť a som  súčasťou tejto veľkej skautskej rodiny 4. oddielu skautov.

Mongol

Foto dokumentácia: br.  Sherlock a Tip-Tap

Kategórie
Oldskauti Zborové akcie

Najstarší člen zboru – br. Vitko oslávil 80-ku

Najstarší člen nášho zboru – br. Vitko oslávil okrúhle životné jubileum – 80 rokov. Pozrite si pár fotečiek a video z posedenia kde mu prišli zablahoželať skautskí bratia a sestry. Priateľská, rodinná atmosféra kde sa stretlo viacero generácii skautov a spoločne si zaspomínali na svoje skautské začiatky pri ktorých stál oslávenec – br. Vitko.

Kategórie
Oldskauti

Za bratom Ing. Jaroslavom Loeblom – Alahom

skauting-ing-jaroslav-loebl-2

V sobotu poobede nás opustil náš brat Ing. Jaroslav Loebl – Alah. Narodil sa 21.3.1931, v Brne. Na Slovensko ho priviedla práca a manželka. Usadil sa v Trenčíne kde býval až do posledných chvíľ svojho života. Spolu mali dve deti Jaroslava a Tomáša. Po smrti svojho syna, ktorý ich náhle opustil, prišla ďalšia rana v jeho živote, zomrela mu manželka.

Mal neľahký život sám. Ale po jeho boku mu boli oporou jeho syn Tomáš s rodinou. Po celý svoj život sa venoval skautingu, ktorí ho napĺňal a obohacoval. Práve skauting mu dával silu prekonať ťažké rany, ktoré ho postihli počas života. Skautovať začal už v roku 1937 a prešiel od vĺčaťa mnohými funkciami cez radcu, vodcu oddielu, vodcu zboru, až do funkcie predsedu starších skautov a skautiek. Bol členom náčelníctva SLSK. V Brne, kde začínal a kde prežil svoju mladosť, absolvoval vodcovskú lesnú školu a pracoval v 26. oddiele Brno do doby druhého zrušenia skautingu. Dokladom je družinová kronika, ktorú venoval skautskému múzeu v Ružomberku a kde je aj uvedená jeho skautská prezývka. Vodcovskú skúšku absolvoval v roku 1948. Na Slovensku obnovoval skauting v roku 1968 ako vodca 1. oddielu skautov v Trenčíne. Pri tretej obnove skautingu, pracoval v Bratislave a Trenčíne. Bol členom vedenia oldskautského kmeňa pri náčelníctve Slovenského skautingu, zakladal oldskautské oddiely a od roku 1998 viedol okres a zbor Trenčín.

V roku 1990 spolu s br. Šlosárom prvýkrát rozvážali železničnými traťami Betlehemské svetlo po celom Slovensku. Je spoluzakladateľom nášho 31. zboru v roku 2005 vo funkcii zást. vodcu zboru. Jeho neúnavná, obetavá a záslužná práca bola veľkým prínosom nielen pre zbor, ale aj pre širokú skautskú verejnosť a nielen na domácej pôde, ale aj na medzinárodnej úrovni.

Za svoju prácu bol vyznamenaní Radom „Za skautskú vernosť 1. stupňa“, za „Službu skautingu“, za medzinárodnú spoluprácu obdržal Rad „Bronzová Syrinx“ Českého Junáka a „Strieborný kríž za zásluhy ZHP“ od poľských harcerov. Táto osobnosť bola vždy po ruke keď bolo treba pomôcť, poradiť alebo nasmerovať nás skautov na cestu podľa vzoru zakladateľa skautingu Baden Powella.

Milý náš brat Alah, touto cestou by sme ti chceli my členovia 31. zboru Irmy Ševcechovej z Trenčianskej Teplej, Omšenia a Slatiny nad Bebravou popriať krásny spánok, ktorý ťa odprevadí na cestu do večnej radosti. Budeš nám veľmi chýbať. Ďakujeme Ti za všetko čo si pre nás urobil.

A na záver citát od zakladateľa skautingu Baden Powella „Skúsme zanechať svet o trochu lepší ako sme ho našli keď sme sem prišli…“ a ty náš drahý brat Alah si to naplnil.

Tvoji skauti a skautky z 31. zboru

———————————————————————————–

Posledná rozlúčka s bratom Alahom sa uskutoční vo štvrtok 11.8.2016 o 16.00 na cintoríne na Juhu, v Trenčíne.

Kategórie
Oldskauti Roveri

Guláš s oldskautmi na Záblatskej kyselke

Kategórie
Oldskauti

Stretnutie starších skautov 2008

Kategórie
Oldskauti Zborové akcie

Otvorenie novej kúpelne a fotbálek

Sobota 25. novembra 2006 mala byť v skautskom dome priateľská návšteva poslancov a zastupiteľov mesta Trenčín. Všetko pripravené, nachystané ale nik z pozvyných nedošiel. Neprekazilo nám to náladu a pozreli sme si pripravenú prezentáciu nášho zboru. Otvorili slávnostne novú kúpeľňu ktorá čoskoro začne slúžiť našim skautom a skautkám. Na záver sme si zahrali malý turnaj s br. oldskautami v stolnom futbale.

Kategórie
Oldskauti Zborové akcie

Jarné brigády 2005

Jar bola v našom zbore aj znamením brigád. A vrhli sme sa na to skutočne so všetkým elánom. Okrem brigád okolo skautského domu ame nelenili a priložili ruku k dielu aj na záblatskej či zlatovskej kyselke, okolo kultúrneho domu, či zástavky v Zlatovciach.

Prvú veľkú brigádu sme zorganizovali v sobotu 9. apríla. Stretli sme sa na Záblatskej kysleke aby sme upravili troška cestu a okolie kyselky. Aj keď ráno spočiatku mrholilo a neskôr aj pršalo naši roveri a roverky nelenili a prišli v početnej zostave. Okrem lopát, hrabličiek a podobného náradia ame mali aj ťažkú techniku v podobe bágra.
A ten nám aj s ujom bagristom dobre pomohol. Stihli sme upraviť koryto potoka, opraviť kúsok cesty, ale aj pohrabať listy okolo kyselky. Nezabudli sme ani na vyzberanie odpadkov po neposlušných návštevníkoch. Odmenou pre všetkých bol výborný gulášik, ktorý nám pripravil br. Vilo.

Ďalšou brigádou bolo osádzanie sociálnych zariadení v skautskom dome… Akciu si pripravili a aktívne pomohli naši bratia oldskauti. My sme im asistovali a pomahali ako sme vedeli. Vo štvrtok 14. apríla sme sa stretli v skautskom dome, oldskauti prineisli všetko potrebné náradie a mohlo sa začať. Osadili sme jeden záchod, potom sa pokračovalo s umývadlom a na záver zachod č. 2. Ako bratia oldskauti ukázali, sú naozaj šikovní kutilovia, a sme radi že nám prišli pomôcť.

Pondelok 18. apríla ako aj štvrtok 21. sme poobedie strávili na Záblatskej kyselke, kde sme obrezávali stromy. Stromy boli strašne polámané a takmer celé ležali na zemi. Snažili sme sa ich obrezať a upraviť. Jeden skautík pracoval s motorovou pílou, tú ostatná upratovali zrezané konáre. Práca nám išla pekne od ruky a bolo za nami vidieť tú veľkú zmenu. V tejto práci sme pokračovali aj v sobotu 14. mája. Tu nám bol pomôcť aj brat Pavel a jeho mot. pílka…

Piatok 29. apríla sa všetci skauti zo skautského domu pustili do hrabania parčíku v Kultúrnom dome. Zapojili sa skautky a j skauti, a tak práca išla pekne od ruky… Ku koncu nás už zahnal dážď, ale aj tak sme dosť pomohli…

Sobota 7. mája bola venovaná úprave a oprave Zlatovskej kyselky. Opravili sme zničenú lavičku, a zrenovovali most.

A zatiaľ poslednou brigádnikou akciou bolo kosenie trávy okolo skautského domu ako aj okolo zástavky v Zlatovciach.

Všetkým ktorí prišli (a bolo vás dosť), pomohli a obetovali svoj voľný čas pre dobrú vec, by som rád povedal jedno veľké ĎAKUJEM…

Mongol