JOTI 2004

Jéj, sú presne dve hodiny a ja som stihla prísť včas! Len tak-tak, ale podarilo sa. Stojíme pred univerzitou a čakáme na opozdilcov. Labytintom vysokoškolskej pôdy sa dostaneme do internetovej miestnosti. Za ten rok sa tu nič nezmenilo. Nestrácame čas , hneď sa zaregistrujeme a pripájame do siete….
Spočiatku komunikujeme so Slovákmi, Čechmi, ale neskôr sa túlame celým svetom. Sedíme síce na stoličkách, v tej istej miestnosti ako pred chvíľou, ale tí, s kt. komunikujeme sú z Nemecka, Holandska, Talianska, Venezuely, Mexika, určite aj z Austrálie i Ameriky a iných anglicky hovoriacich krajín. Všetci sú nažhavení, každý z nás ťuká do klávesnice ako ďateľ. Občas si pomôžeme s nejakým tým slovíčkom, ale rozhovory sú v plnom prúde. Vek, pohlavie, mesto, …
Milo nás prekvapí, ak niekto tuší, kde sa vlastne Slovensko  na mape sveta nachádza (podaktorí to berú ako samozrejmosť), no niekedy sa stane, že sa pokúšame ozrejmiť situáciu, že už nie sme Československo, ale polohu sme nezmenili. Počasie, čas, … Koľko rokov skautovania máš za sebou, opis a stručná charakteristika, aký je váš družinový program, …
Stretávame sa tu aj s ľudmi, s kt. sme si písali aj minulý rok. Otázka ako „ kde si teraz “ sa môžu zdať tým, čo majú internet doma, či v klubovni, smiešne. Nás však nesmierne zaujímajú a hltavo čítame každú z nich. Párkrát sa necháme nachytať, ale všetko len v rámci srandy, no čas náramne letí, stihneme si vymeniť adresy a pomaly sa lúčime s našimi priateľmi. Pri tomto stretmutí si precvičíme jazyky a opäť o rok si môže nejeden z nás povedať, že učiť sa má svoj zmyseľ. Táto akcia je dôkazom toho, ako možno využiť cudziu reč v praxi a ešte k tomu zábavnou formou.

Šik