CEJ – Stredoeurópske jamboree 2018 v Maďarsku

Hor sa na juh V4! 28. júla  ráno sme sa my, skautky z 87. Zboru, stretli  na trenčianskej vlakovej stanici. Do Bratislavy sme sa doviezli vlakom a odtiaľ spoločne s bratmi Čechmi autobusom do campu v Szalki-sziget, Dunújváros na Stredoeurópske jamboree 2018.

Prvý dojem

Väčšina našej patroly zažila na tohtoročnom jamboree svoju prvú medzinárodnú skautskú akciu vôbec.  Nevedeli sme do čoho ideme, no zo dňa na deň sa nám páčilo viac a viac, pričom stále pribúdali nové prekvapenia a parádne zážitky.

Autobus nás vysadil pred campom v Szigete.  Hneď  ako sme vystúpili, okolie  zaplavili desiatky  patrol rozdielnych národností / skoro všade samý brat Čech :D/ a ponad dav všade plápolajúce oddielové  vlajky.  V každej patrole nás bolo 10, pričom jeden člen 18+ bol vodca patroly. Naša vodkyňa- Dominika, zodpovedná za celú desaťčlennú skupinu,  ešte pred vstupom pre nás obdržala karty na krk s čipom, ktorými sme sa preukazovali vždy pri prechode cez hlavnú bránu táboriska. /Na kartičkách sme boli nazvaní ako patrola- Froglets on roads- čo bolo vcelku úsmevné/.A najviac nadšené sme boli samozrejme zo šatiek, kontingentových nášiviek a CEJ plátenného batôžka.

Inak zloženie našej patroly: Dominika /náš patrol leader/, Lucia, Nika, Simona, Anna, Anetka, Nataša, Maťa a Ela s Lízou z Dolného Kubína.

Ako vyzeralo táborisko a ako sa nám spalo?

Celý camp mal viacero častí. Pri vodnej ploche boli programové stavby, veľký stejdž a jedálenský stan.  A v obytnej časti bol kruhový domček nazývaný “mushroom“ – kde si  počas celého jamboree  hocikto mohol vziať slivky alebo keksíky. Veru, stále sme ich vyžierali…Účastníci boli rozdelený do menších subcampov, kde sme si niektorí rozložili stany, niektorí obydlia vyzerajúce ako zmes podsady, tee-pee a malého hangáru. Konkrétne našej patrole bolo odporučené miestečko, kde mal byť istotne popoludní tieň. Doteraz nevieme kde sa stala chyba a prečo sa tieň do večerných hodín nedostavil. Spomíname ako sme dúfali, že na noc klesne teplota vnútri stanu pod 40 stupňov… ale tak aspoň nebolo treba spacáky :D.

Dostali sme sa počas týždňa aj mimo táboriska?

Skoro každý deň sme po obede zašli  k jazeru za bránou/že by bolo nejako čisté sa nedalo povedať ale tuším nám to nevadilo:D/, na ktorom sme sa neskôr aj plavili na lodiach. Počas celého týždňa sme mali odlišne zamerané skautské aktivity aj mimo camp. Jednou z nich bola aj služba pre verejnosť. Naša patrola  pomáhala v škôlke, ostatní boli rozdelení do nemocnice a domova dôchodcov. Jeden celý deň sme išli na Balaton, ktorým sme prešli na lodi a spravili si turistiku na taký zaujímavý kopec uprostred roviny/asi jedinom v okruhu 200 km…/ s obydliami ako z Flinstonovcov , a  kde v každom obchode predávali levandule a papričky. A Zistili sme, že maďarská levanduľová drť a ani zmrzlina nie sú až tak super…

Namotivovaní na nové skautské zručnosti

Čaro skautingu sme zažívali každý jeden deň. V rámci woodcraftu sme sa učili ako si vyrobiť povraz zo žihľavy  a na  ďalšom tábore si myslím aj my spravíme  poschodové postele pre družinu a pohodlné sedenia, ktoré vôbec nie je zložité vyrobiť. A samozrejme žihľavové závesy musia byť! /Budeme kosiť vysoké žihľavy a potom ich očistíme a budeme z nich tkať ako nás to naučili v tom maďarskom lese. Všetky sa na to tešíme, len čo na to povie Eliška…:D !

Kontingentové párty a večerný program

Krajiny V4  mali usporiadať vlastné kontingentové párty. Na programe našej slovenskej sa podieľala aj naša patrola, a to všetko sme  plánovali na luxusnej „slovenskej chatke“  kde sme radi  a často chodievali. Slovensko malo stopercentne najlepšiu a istotne s najlepším výberom hudby :D. Hrali sme aj divadlo o Omarovi a Fatime na hlavnom stejdži, ktoré sa nám teda  parádne vydarilo.  Bolo cítiť  skvelú atmosféru  a zo všetkého najviac nás dostalo keď  na plátne na veľkom stejdži premietali fotky zo slovenských táborov a medzi nimi odrazu naše tee-pee, naši skauti ako stavajú pec na Topoleckej, Fačkov, naše vĺčatá,  my na sánkovačke na Vlčom vrchu!

Vyšlo nám počasie…

Na maďarské podnebie sa nám nepodarilo úplne zvyknúť. Väčšinu týždňa prevládalo ohromné teplo, ktoré pár krát vystriedal silný lejak. Takže sme najprv nespali v spacákoch pretože bolo teplo a potom pretože boli zmoknuté. Ale predsa to k tomu patrí a už čakáme na rok 2020 aby sme mohli  ísť do Gdansk!

Anna