Kategórie
Zborové akcie

Zvedavka mestská 2018

V sobotu 27.10. sa v Trenčíne po niekoľkých rokoch konal ďalší ročník Zvedavky mestskej, tentokrát ako oblastná akcia, ktorú náš zbor organizoval pod záštitou Západoslovenskej skautskej oblasti a s pomocou mesta Trenčín.

Účasť prekonala všetky očakávania – v meste sa stretlo viac než 130 skautov a skautiek z rôznych kútov západného Slovenska! Ako je to pre Zvedavku tradíciou, každý tím dostal svoj hárok s otázkami, na ktoré mali skauti nájsť odpovede. Pri vymýšľaní otázok sme sa snažili, aby boli rozmanité a nenásilne donútili ľudí prejsť sa po centre Trenčína. Vedeli by ste len tak z hlavy povedať, koľko lavičiek je okolo pamätníka M. R. Štefánika či akej farby sú zmrzliny v obrovskom kornúte pred Malým Mukom? 🙂 Pri čítaní odpovedí sme sa občas aj dobre zasmiali, napríklad keď niekto označil zvieratko v logu kaviarne Coffee Sheep za leva či uviedol, že v župnom dome sa nachádzajú vypchaté zvieratá.

Poradie tímov bolo veľmi tesné a tak po udelení bodov za správne odpovede prišiel rad na rýchlosť tímov – o finálnom poradí rozhodol čas, za ktorý stihli odovzdať svoje hárky. Vecne sme ocenili tímy na prvých troch priečkach, no víťazmi sú všetci, ktorí sa pri hre zabavili a odniesli si pekné spomienky napriek trochu upršanému počasiu! 🙂

Na záver by sme radi poďakovali všetkým zúčastneným, všetkým členom zboru, ktorí sa podieľali na organizácii, ZSSO a za mesto Trenčín menovite pani Martinkovej za ochotu a ústretovosť pri vybavovaní všetkých papierov a povolení v spojitosti s chystaným podujatím. Ďakujeme.

Foto: Samo

Ďalšie fotky sú dostupné na: https://www.zonerama.com/ZSSO/Album/4742350

Kategórie
Roveri Tipy na výpravu

Výstup na Veľký Choč

Výprava bola úspešná! Zúčastnili sa zástupcovia až polovice našich oddielov – za 4. oddiel skautov Samo a za 4. oddiel skautiek Magda. 😀 Asi je škoda, že sme si nerozmysleli skôr, že chceme ísť, možno by si našli čas viacerí. 🙂

Vyrazili sme v nedeľu ráno, o pol ôsmej vlakom, smer Ružomberok. Cesta ubehla príjemne, vlak nebol plný a rozprávali sme sa najmä o tábore a našich mladších roveroch. V Ružomberku sme mali nejaký čas, tak sme si zistili odkiaľ nám pôjde autobus do Valaskej Dubovej a stihli sme ísť aj do potravín po nejaké tie superb-bio-fit-energy tyčinky. Pri nástupe do autobusu nás oslovil jeden cestujúci, starší pán, že odkiaľ sme a kam ideme. Cestoval zrovna tiež do Valaskej Dubovej, takže po výstupe nás navigoval na správny smer. Pešia časť výstupu začala v tejto dedinke približne o 10:30.

Išli sme po modrej smerom na Strednú Poľanu. Cesta bola takmer prázdna. Najskôr nás predbehol jeden osamotený pán a keď sme sa zastavili na pár minút pri Jánošíkovom stole, počuli sme niekde zdola väčšiu skupinu ľudí. Čoskoro sme sa s nimi aj stretli.
Na Strednej Poľane sme mali prvú dlhšiu prestávku. Rozhodli sme sa spraviť si zachádzku ku asi kilometer vzdialenému prameňu. Ukázalo sa, že z hadice tečie voda len veľmi pomaly a tak to išiel Samo vyššie preskúmať, či to nie je nejako upchaté. Jeho odhad bol správny a po chvíli už voda tiekla silnejšie. Bohužiaľ však zároveň prebudil zlo, ktoré malo ostať spať – do fľašky mi tiekli aj malé vetvičky, kamienky a zemitý prach. Poradil mi, nech si to prefiltrujem cez mach. Thanks, bro. 😀
Cestou k prameňu sme narazili na zaujímavý pamätník. Kedysi v tejto oblasti stála Hviezdoslavova chata, počas SNP však bola vypálená nemeckými vojakmi. Stále je vidieť jej niekdajšie základy (aspoň tak sme odhadovali, že to boli základy).


Zo Strednej Poľany sme sa vydali modrou až na vrchol Veľkého Choča. Tam už bolo ľudí niekoľkonásobne viac. Zapísali sme sa do zápisníka, najedli, pokochali výhľadom – celkovo sme tam strávili takmer hodinu.
Dolu sme išli po červenej značke, smerom na Jasenovú. Toto rozhodnutie sme neoľutovali – jednak bolo klesanie miernejšie, než to z Valaskej Dubovej a druhak sme zistili, že cez Jasenovú tečie potok. Do príchodu autobusu ostávalo trištvrte hodiny, takže sme sadli na breh a chladili si unavené nohy. Ak sa niekedy vyberiete na Veľký Choč, určite odporúčam naplánovať si spiatočnú cestu cez Jasenovú! 🙂 Keď sme sa konečne zdvihli od potoka, všimli sme si na zemi slepúcha. Netušíme, či tam bol už keď sme prišiel alebo sa priplazil počas toho, ako sme si máčali nohy. Vôbec sme si ho ale predtým nevšimli a v prvej chvíli nás trochu vystrašil. 🙂 Tu je video – hovoríme v ňom o „hadovi“, lebo sme si ani jeden akosi neuvedomili, že je to len slepúch. A pokiaľ si ho pozriete aspoň do polovice, budete môcť začuť Samovu skvelú filozofickú chvíľku… 😀 („Čo si myslí taký had?“ Samo, 14.5.2017, Jasenová)

Celkovo nám cesta trvala 6 a pol hodiny. Podľa mapy by to malo trvať 5 hodín; takmer hodinu sme strávili na vrchole. A cestou som ja vymýšľala občas – išla som bez topánok niektoré úseky, niekde sme chvíľu postáli… Okrem toho ešte aj tá zachádzka k prameňu. Polhodinka sa nazbierala. 🙂

Kategórie
Zborové akcie

Prvoaprílový výlet

V predvečer prvého apríla tohto roku padlo rozhodnutie, že by sme by sme mohli zase zorganizovať menší prvoaprílový výlet, ako sme mávali vo zvyku po niektoré minulé roky. Radkyne a radcovia dali vedieť svojim včielkam a vĺčatám, roveri a skauti si dali vedieť navzájom a tak sme sa v sobotu ráno stretli pred klubovňou. Viacerí na takto narýchlo zorganizovaný výlet prísť nemohli kvôli iným povinnostiam. Napriek tomu nás však bolo dosť na to, aby sme veselo rozprávajúc presunuli na Záblatskú kyselku. Tam sa k nám pripojila „záblatská“ časť výpravy. Opiekli sme si všetko, čo sa dalo – slaninu, klobásky, špekačky, rožky, chlieb, kus kuracieho mäsa a Teri zarobila cesto na hadov. 🙂
Nasledovali hry, ako inak. Všetci sme potrebovali trochu vybehať všetko to jedlo. Zahrali sme si variant slepej baby – akurát, že slepí sme boli všetci. „Baba“ bol medveď, ten musel brumkať a ostatní boli ovce, tie zase békali. Okrem toho boli niekoľkí vidiaci hráči strážcovia – dávali pozor, aby niektorá z oviec alebo medveď nezašli priďaleko od ostaných. Podľa slov strážcov sme vyzerali dosť vtipne, ako sme poslepiačky opatrne pobehovali. 😀
Nechýbal ani buldog, ringo a frisbee. Pomaly sa ale blížil večer, takže sme po sebe pozbierali odpadky, riadne zahasili oheň a vydali sa na cestu domov.

Kategórie
Roveri Skauti Skautky

Stredoeurópske Jamboree – Poľsko 2016

Stredoeurópskeho Jamboree , ktoré sa konalo 4-14. auguste 2016 pri meste Wroclaw v Poľsku sa zúčastnili aj členovia nášho zboru. Zaujímavý report z tejto akcie spísali Magda a Daniel, a my sa tam môžeme pozrieť ako to tam vyzeralo. Či už z pohľadu servisného tímu, alebo z druhej strany z pohľadu účastníkov. Doplnené peknými fotografiami.

Kategórie
Download Roveri Zamyslenia

Vysokoškolský rovering a Modrý život

Odkedy som v Bratislave na vysokej škole, som doma, v Trenčíne, menej. Dopad to malo samozrejme aj na skauting. V prvom ročníku to bolo skutočne na zaplakanie, na spočítanie mojich zavítaní do klubovne za celý rok by mi jedna ruka úplne stačila… A akosi sa oslabilo aj také to vnútorné puto so skautingom.

Potom som však spoznala jedného skauta z Uherského Hradišťa, vodáka a ten ma pomaly, postupne znova „nakazil“ skautingom. Často sme sa rozprávali, ako to u nich chodí so skautingom, aký majú systém vzdelávania, ako vyzerá ich klubovňa (Dosť super! Možno tomu ťažko uveriť, ale tá naša nemá na tú ich…! 🙂 ), ako ide rovering, nábory, schôdzky a tábory.
Spoznala som sa s pár ďalšími skautmi z Hradišťa, Uherského Brodu či Kroměříže, ako návšteva som dostala príležitosť zúčastniť sa jedného zasadnutia krajskej rady Junáka a pár iných akcií. Zase mi začali veľmi chýbať schôdzky, stretnutia s novými deckami a aj s tými, s ktorými som si odžila niekoľko rokov výletov, táborov, prespávačiek, víkendoviek…  To všetko mi zase začalo chýbať.
Niekedy v tom čase som si náhodou písala s Mafiánom a povedala som mu o tom, ako mi skauting chýba a on mi na to povedal o skupine roverov v Bratislave. Im skauting tiež chýbal, lebo popri štúdiu sa domov nedostalo tak často, ako by chceli. Rozhodli sa preto, na čele s Gummy, vytvoriť Roverskú putovnú patrolu, momentálnemodry-zivot pôsobiacu v Bratislave. Počas semestra sa snažia stretávať raz do týždňa, pripraviť a spraviť niečo v duchu roverského hesla „Slúžim!”, či už ide o službu sebe, vlasti, okoliu, blížnym alebo bohu. Najskôr som na tieto stretnutie nemala celý rok čas, pretože bývali v čase, kedy som chodievala na brigádu. Tento semester mi to však konečne vyšlo a teším sa z toho. Všetci, s ktorými som sa zatiaľ stretla sú fajn ľudia, skauting ich baví a chcú sa mu venovať aspoň trochu, kým to ide.

Na jednom z posledných stretnutí sme sa dohodli, že začneme plniť Modrý život. Mali sme jednu staršiu predlohu, podľa pána Foglara, no početným kopírovaním už bola dosť nečitateľná. Nakreslili sme ju teda nanovo a pridali ešte jednu úlohu Modrého života – meditáciu. Je tým mienené aspoň krátke, uvedomelé zamyslenie sa počas dňa. Vedomé upokojenie sa, stíšenie, dýchanie zhlboka – či už v tichosti alebo pri hudbe, sediac, alebo ležiac… Aspoň pár minút počas dňa. Ak to chcete tiež skúsiť, tu je náš Modrý život v PDF (modrý_život) . 🙂 Podrobnejší popis ostatných úloh môžete nájsť pri popise výzvy Modrý život.

 

…Jiří byl udivený.

„Čemu říkáš Modrý život? Je to zase nějaký tvůj nápad, o kterém jsem ještě neslyšel?“
„Ale není to nic zvláštního,“ pravil odmítavě Láďa. „Pokusím se ti to vysvětlit. Snad víš, že se o aristokratech říká, že mají modrou krev?“

„Ano, to vím,“ přisvědčil Jiří poněkud rozpačitě. „Ale jak to spolu souvisí?“
„Velmi dobře,“ hovořil dále Láďa. „Snažím se žít jako aristokrat. Praví a správní aristokraté jsou a byli přece lidé vzácných a krásných vlastností, pro které byli právě do šlechtického stavu povyšováni. Nu – a já chci být takový aristokrat. Ne z nějakého děděného šlechtického titulu, který by na mě přešel bez mé zásluhy, ale abych si ho zasloužil vším, co dělám.
A tak jsem si utvořil takový vzorný Modrý život a snažím se jím žít.“

(z knihy Prístav volá od Jaroslava Foglara)

Kategórie
Roveri Zborové akcie

Vianočné roverské posedenie

Po roku prišli opäť Vianoce a povedali sme si, že by sme sa ako roveri mohli aspoň na chvíľu stretnúť v klubovni, pokecať, zahrať si niečo, zase sa vidieť. Prišli aj niekoľkí, ktorí sú už menej aktívni, ale o to radšej sme sa znova stretli!

Ako to niekedy býva, tak ,,stretávame sa medzi pol siedmou-siedmou“ bolo až po siedmej… Čo však nebránilo tomu, aby sme sa ako prví príchodzí vrhli na Activity. 😉 Zahrali sme si dvaja proti dvom a medzitým prichádzali ostatní. Z kuchyne rozvoniaval vďaka Dominike punč, my štyria sme dohrali a nakoniec všetci zasadli za stôl.

Posedenie bolo veľmi príjemné. Chálovali sme vianočné koláčiky, pili punč či kofolu, rozprávali sa a smiali. Vedení kartami z hry Bylo, nebylo… sme vymysleli a porozprávali 2 príbehy (o silákovi, ktorý sa chcel stať účtovníkom, ale kvôli svojej sile bol taký nešikovný, že sa dal na lúpenie a o zakliatom princovi, ktorému jeho matka-čarodejnica pomohla dostať sa na ostrov s kúzelným ovocím), vyskladali sme 2 trojčlenné a 1 štvorčlenný tím na ďalšie kolo Activít a nezabudli sme ani na náš zvyk – darčekyyy! Kto darček zabudol vziať, ten daroval mandarínku či horalku, ktoré tam ostali z oddielových vianočných večierkov. 🙂

Po takmer troch hodinách sme si vzájomne zapriali krásne sviatky a každý šiel opäť po svojom. Tak teda… Zase o rok! Ak nie skôr. 🙂

Kategórie
Roveri Zborové akcie

Stredoeurópske Jamboree 2014, 3. – 9. august

Posledné stredoeurópske Jamboree sa konalo v susednom Česku, pri mestečku Doksy. Pôvodne som neplánovala ísť, až kým som pár dní pred ukončením registrácie nevolala s Teri:
– Počuj á ty ideš na Jamboree?
– Čo ja viem, ani nie..
– Ale poď.
– No… Dobre.

Pridali sme sa k medzinárodnému tímu, ktorý zabezpečoval chod tohoto trošku väčšieho tábora. 🙂 Na táborisko – areál jedného rekreačného zariadenia – sme prišli už 1. augusta večer. Prípravy boli v plnom prúde a tak sme sa rýchlo zaregistrovali, zložili si veci, navečerali sa a začali pomáhať pri stavbe veľkých stanov, v ktorých sa mal v ďalších dňoch konať rôzny program.

Heslo celého Jamboree bolo Pripravený pre budúcnosť! a v tom duchu sa niesol program. Bol rozdelený na viacero tém, ako budúcnosť skautingu, budúcnosť prírody, technológií, moja budúcnosť a ďalšie. Mimo tohoto hlavného programu boli každý deň aj ďalšie sprievodné aktivity, decká sa mohli kúpať, hrať lakros, volejbal, preháňať sa na kolobežkách(!)…takže nudiť sa naozaj nebolo kedy.

Jeden deň bol Festival of Cultures – každá krajina sa na ňom predstavila. Poobede boli každej krajine k dispozícii stany, kde sa mohli predviesť. My sme v jednom varili bryndzové halušky (a išli riadne na odbyt, organizovalo sa aj nočné varenie 😉 ) a v druhom sme ponúkali naše najskvelejšie keksíky, parenicu, predstavili sme skautskú aj štátnu symboliku, ponúkli rôzne plagátiky o slovenskom skautingu a tiež sme vyrobili veľký plagát, na ktorý sme napísali veľa slov – nech si ich skúsia vysloviť. (Ak ste ešte nikdy nepočuli nejakého Čecha povedať prietokový ohrievač alebo guľôčka, tak skúste nejakého poprosiť, my sme dobre zabavili.) A vďaka Korbáčikovi (ten skaut z Oravy 😉 ), ktorý hral na gitare sme aj zaspievali niekoľko našich pesničiek.
Večer boli na veľkom pódiu vystúpenia, každá krajina si pripravila nejakú scénku. Moderovali to švédski skauti ako stopárovi sprievodcovia pri cestovaní Tardisom. :-)) My sme zahrali legendu o Svätoplukovi. Boli sme riadne nervózni, ale dopadlo to dobre, ľudia sa smiali a na konci tlieskali.

Dalo by sa napísať ešte veľmi veľa. Najlepšie bude, ak sami na nejaké obrovské stretnutie skautov z rôznych kútov sveta pôjdete – či už ako účastníci alebo otroci pomocníci hlavného organizačného tímu – napríklad budúce leto v Poľsku! 🙂

Prikladám ešte odkaz na fotky od hlavného Jamboree-ového fotografa, Štěpána Haška:
https://picasaweb.google.com/104838537813723544849/CentralEuropeanJamboreeOTHERPHOTOS?noredirect=1

foto: Magda, Teri

 

Kategórie
Skautky

Víkendovka plná hrania

Po slovách na privítanie mala priestor Terina, aby si dokončila odborku Tlmočník, mala naučiť družinu/oddiel nejaké frázy z cudzieho jazyka. Poznáte hru Dobble? Ak nie, tak ide zhruba o to, že je balíček kariet, na každej je 8 obrázkov a vždy hľadáte spoločný obrázok na dvojici kariet. No a my sme sa hrali po francúzsky. Samozrejme, nikto učený z neba nespadol, takže obrázky z hry boli na veľkých papieroch na stene spolu s francúzskym pomenovaním. Vcelku blbé je, keď konečne nájdete správny obrázok, ale nepamätáte si, ako sa povie v tom inom jazyku a tak pozeráte na papiere, no zatiaľ niekto iný nájde správnu odpoveď skôr.
Svoj všeobecný prehľad sme si precvičili pri dostihoch, kde jazdec odjazdil časť trate na koni a potom sám bežal po otázku. Kôň mohol poradiť len toľko, že pohodil hlavou, hrivou, zahrabal kopytom či zaerdžal. Nuž ale čo je to platné, ak máte vedieť meno autora diela Lakomec?
Pri príprave večere sa opäť realizovala Teri, tentoraz kvôli odborke Kuchára – mali sme rožky s mrkvovou a vajíčkovou nátierkou. Môžete závidieť.
Večer sme sa zabavili pri hre Alias, niektoré pantomímy boli skutočne videniahodné, napríklad znázornenie veľryby alebo inštalatéra a neskoršie posedávanie sprestrila hra na spätné otázky a odpovede. Kto by to tušil, že ak by Hanka strela Alana Rickmana, pravdepodobne by sa veľmi zľakla a utekala čo najďalej?
Keďže v sobotu pršalo, výlet sa nekonal. Miesto toho sme otestovali svoju schopnosť spolupracovať pri záchrane sveta pred civilizačnými chorobami a tiež precvičili kreslenie a hlasivky. Hoci sa to nezdalo, čas ubiehal neúprosne a po neskorom obede, keď už dážď utíchol, sme sa išli vyvetrať von. Anina nás naviedla na vyskúšanie si land-artu. Chcela, aby každý skúsil niečo spraviť sám. Ja som aj mala vymyslený nápad, ale ostatným akosi nič nenapadlo, tak sme sa spoločne prechádzali po okolí klubovne a cestou zrobili nejaké drobnosti.
Zašli sme aj na cintorín, pokúšali sme sa v priebehu troch minút nájsť čo najstarší hrob. Stál úplne v rohu cintorína, bol, myslím, z roku 1933. Vedľa bol aj iný, podobne starý hrob, na tom však bolo písmo už zošúchané, ale hmatom sa nám zdalo, že by mohol byť snáď aj z roku 1909, nie je to však isté.
V klubovni sme si spravili takú menšiu dumkovitú aktivitu – čo o sebe neviem. Každý sa podpísal na papier a podal ho vedľajšiemu človeku. Anina položila nejakú otázku a každý napísal takú odpoveď, akú si myslel, že by napísať majiteľ papiera. Potom sa papier posunul o ďalšie miesto a nasledovala ďalšia otázka. Je to isté, budem pracovať v nejakom biologickom či chemickom odvetví.
Po večeri nasledovala hra, na ktorú som sa najviac tešila, filmová hudba! Neverili by ste, ako sa jednotlivé soundtracky filmov podobajú… 😉
V nedeľu sme sa naraňajkovali a dali do poriadku klubovne. Náš víkendový program sa skončil, ale myslím, že zanechal pekné spomienky a inšpiratívne myšlienky! 🙂