Kategórie
Skauti

Radcovský kurz ZSSO 2017 1. víkend

1. víkend 17. – 19. februára 2017 – Vlčí Vrch

V piatok 17. februára sa konal prvý víkend radcovského kurzu na v krásnom prostredí Vlčieho Vrchu neďaleko od Trenčína. Po príchode na miesto konania kurzu sme sa zvítali s organizátormi a nasledoval rituál, z ktorého sa neskôr stala tradícia, odomykanie miesta. Každý si vzal svoj kľúč, v tichosti sa rozhliadol po okolí, započúval do miestnej prírody… a symbolicky týmto kľúčom otvoril prvý víkend radcáku. Ocitli sme sa v mestečku Mafeking v južnej Afrike, kde nás okrem našich vojakov čakala aj početná prevaha Búrov. Pod vedením Bí-Pího v nočnej hre nakoniec vyhrali skauti. V sobotu sme sa na zvuky pesničky Celebration (najlepší budíček) prebudili do chladného rána. A  už nás čakala rozcvička a slávnostný nástup na ostrove Brownsea v prvom skautskom tábore v roku 1907 v kraťasoch a skautských košeliach – veď to bolo v auguste. Po raňajkách nasledovala séria prednášok od Katkinho družinového systému cez Ninkine skautské piliere a výchovné metódy až po prednášku o cieľoch, trestoch a motivácii od Gentlemana a Miščiho. Obed nebolo jednoduché získať – museli sme si ho uloviť. V skupinách sme prenasledovali a lovili najrôznejšie zvieratá od malej myši až po slona. Počas siesty nás prišiel navštíviť náčelník SLSK Bill a tím SELŠKY. Po milej návšteve nás čakala praktická prednáška o prvej pomoci od brata Šavoda, prednáška o družinovom duchu od Misca. Celý deň bol popretkávaný množstvom drobničiek, nemožno nespomenúť lov šatky, či rozhovormi s našimi tútormi (Ninka). Večer nás čakala dumka na rôzne náročné témy a tiež neľahká úloha rozhodnúť sa, či sme pripravení stať sa radcami. Vonku bol pripravený chodník s otázkami, na ktorého konci nás čakali vodcovia s krásnymi tričkami a povzbudivými slovami do nášho ďalšieho radcovského života. Ráno po Janinej prednáške o skautskej symbolike sme išli na sv. omšu, uzamkli sme kľúčikmi tento víkend a okolo obeda sme išli domov. Vodič v autobuse si ponadával na našu adresu, keď sme nastupovali, ako brzdíme dopravu atď…. Bol to super zážitok, spoznal som nových ľudí, a už sa teším na druhý víkend najlepšieho radcáku.

Kategórie
Skauti Z archívu

Skautské sľuby v našom oddieli

Do tejto kolekcie tradícií zachované pamiatky na skautské sľuby v našom oddieli.

Každý skaut vie, že skautský sľub si musí zaslúžiť t.j. splniť nováčkovské podmienky, správne sa správať atď. Samotný sľubový obrad môže mať vlastné, oddielové tradície. Naše sľubové-oddielové tradície vznikali už pri prvom sľube po vzniku oddielu. Tento sľub sa konal cez letný tábor (sústredenie oddielu) v auguste r. 1969 na lúke Chmelnica. Tá sa nachádza na hrebeni Bielych Karpát na rozhraní záblatského, zlatovského a súčanského chotára. Vodcom tábora bol brat Pavol Kalaba, ktorého oddiel prijal za čestného člena. Do jeho rúk na konci tábora skladalo sľub 15 nováčikov. Druhý sľub sa konal po zákaze činnosti Junáka, tajne, na jeseň 1970 v romantickom zákutí zlatovského chotára na Súdkovom. Tretí sľub bol až v roku 1991 po poslednom obnovení skautingu v rodinnej chate br. vodcu Vitka Vágoviča. Ďalšie dva sľuby sa konali v čase táborenia pri chate br. vodcu Vágoviča v lete 1991 a 1992. Od roku 1993 až do roku 2001 (vč.) sa konali sľuby nováčkov v čase letných skautských táborov na lúke Hanúska na konci Kubrickej doliny. Bývalo to najmä vo sviatok sv. Cyrila a Metoda (5. júl).

Vždy som dbal, aby sľub mal dôstojný charakter a citovo pôsobil na sľubujúcich a ostatných účastníkov oddielovej slávnosti. Slávnosť som programovo rozdelil na tri časti: úvodnú, vlastný obrad sľubu a záverečnú časť. Práve prvé tri sľuby mali v úvodnej časti zvláštnosti. Ten prvý sa konal popoludní a začínal slávnostným nástupom oddielu (hlásenie a pod.). Druhý bol skromný v tichosti, ale citovo silne pôsobil… Tretí sa konal vo februári , kde sľubový ohník zapálil čestný člen oddielu a člen zborovej rady br. Pavol Kalaba. Znamenal preklenutie prerušenej činnosti. Oheň v kozube symbolizoval teplo, ktoré znovu začalo hriať našu skautskú rodinku, svetlo, ktoré začalo svietiť na naše skautské putovanie.

Pri všetkých sľuboch som trval na vytvorení dôstojného – slávnostného prostredia: nesmela chýbať štátna zástava, podobne sa používala oddielová vlajka a družinové vlajky. Pri štátnej a oddielovej vlajke boli umiestnené portréty skautských osobností (B. Powell, E. Seton a A. B. Svojsík)a skautská „biblia“ – Základy skautingu od A. B. Svojsíka. Sľuby v rokoch (v lete) 1991 až 2001 sa konávali pri slávnostnej (sľubovej/táborovej vatre/táboráku), ktorý sa vždy zapaľoval obradným spôsobom podľa skautských zvyklostí. Prvý a tretí sľub skladali nováčkovia br. Kalabovi, vtedy členovi zborovej rady a tiež čestnému členovi nášho oddielu. Ostatné sľuby prijímal oddielový vodca br. Vágovič.

Vlastný sľub spočíval v nasledujúcom postupe:

Vodca pripomenul, že pristupujeme k sľubu nováčkov…, že sľub skladá každý dobrovoľne a platí na celý život napr. Ako krst pre kresťanov.

Aby sa umocnila vážnosť situácie, kde každý skladá sľub „na štátnu zástavu“, zaradili sme aj vhodnú báseň M. Rázusa „Prísaha“.

Vodca: vyzval radcov, aby predstavili čakateľov sľubu a zdôvodnili, prečo doporučujú sľub (splnenie nováčkovských podmienok) správanie v oddieli a mimo oddielu…

Po predstaveni čakateľov…

Vodca: vyzval čakateľov, aby sa verejne vyjadrili, či sa dobrovoľne rozhodli pre sľub.

Čakatelia odpovedali: dobrovoľne.

Vodca: vyzval prítomných, aby povedali pripomienky, prípadne námietky k žiadosti čakateľov o sľub. Obyčajne už neboli pripomienky ani námietky.

Vodca k čakateľom:
Pýtam sa Vás ste dosť silní a odhodlaní
plniť si povinnosti voči Bohu a vlasti?
pomáhať v každom čase svojim blížnym?
Dodržiavať skautský zákon?
Ak áno, vyjadrite to každý sám slovom: áno.

Po odpovedaní otázky vyzval  vodca: pristúpte jednotlivo k zástave a vykonajte sľub! Za každého čakateľa sa postavil svedok – krstný otec, položil mu ruku na plece.

Čakateľ chytil ľavou rukou cíp zástavy, zdravil rukou, ,,Sľubujem na svoju česť, že sa zo všetkých síl vynasnažím plniť si povinnosti voči Bohu a vlasti, pomáhať v každom čase svojim blížnym a dodržiavať skautský zákon.“ ,,Tak mi pán Boh pomáhaj.“

Vodca: Prijímam tvoj sľub a odovzdávam Ti sľubový odznak, ktorý môžeš nosiť na svojej rovnošate. Obyčajne mu dal aj pamätný list apod.

Vodca: Bratia zagratulujme svojmu bratovi k zloženiu sľubu a príjmite ho už ako sľubového skauta podaním ruky.

Po zložení sľubov sa zaspieval aj popevok Bravó, bravó bravissimo a obrad sa skončil zaspievaním skautského sygnálu Skautské ideály spájajú svet a skautskou hymnou. Dnes sa tiež v spojení v gillwelskom kruhu spieva poľská harcerska pieseň Planie ohnisko v lese. Po tejto obradnej časti obyčajne nasledoval kultúrno-spoločenský program, ktorý si pripravili jednotlivci, alebo družiny. Na pamiatku sľubu sme venovali do zápisníkov aj pekné verše od IŤA Dotyk krásy, od Ralfa Veľký zákon, od R. Kiplinga Keď…

spracoval Vít Vágovič; sk. Vitko; február 2006

Kategórie
Vĺčatá-Včielky

Prvá schôdzka svorky šedých vĺčat

V piatok 24. februára 2017 mala naša svorka prvú oficiálnu schôdzku. Začali sme krátko po štvrtej v zložení: radca – Daniel, Maťko, Janko, Ondrejko. Po úvode sme zistili, že vlastne nemáme názov. Padlo niekoľko návrhov, no nakoniec sme sa zhodli na názve Svorka ,,šedých vĺčat“, ktorý vymyslel Maťko. Pri tejto významnej príležitosti sme všetc podpísali zakladaciu listinu. Nakoniec sme ju spečatili krásnou pečaťou so skautskou ľaliou. Vonku sme si zahrali hru ,, Na veveričku“, ktorej postavu vĺčatá udelili mne. Ich úlohou bolo ukradnúť mi čo najviac orechov – papierových loptičiek. Všetky orechy mi úspešne ukradli, no vtom som ich začal naháňať. Takto to bolo ešte niekoľko minút, no už nám bola zima, tak sme išli dnu. Uvarili sme si teplý čaj, vyjedli Lukášovi zvyšné jahody z torty, ktorú robil dievčatám ku Dňu sesterstva. Ku koncu schôdzky sme si zahrali naháňačku a pochutnali si na torte.

Daniel

Kategórie
Nezaradené

Hlasuj za novú odborku

V roku 2017 sa môžete tešiť na nové odborky pre skautov a roverov. Na aké konkrétne? To môžete ovplyvniť aj vy svojím hlasovaním.

Ktoré odborky by ste teda chceli vidieť v roku 2017?

V ponuke sú návrhy na odborku záhradkár, cukrár/pekár, moderné tance, signalizátor, sochár, orientácia, šachista, lesník/horár, včelár, právnik, bojové umenia, znalec Biblie, pútnik, graffity, skateboarding a skautská história. Hlasuj a vyber, ktorá z nich sa v roku 2017 pridá do pestrej palety programových odboriek.

Hlasovanie prebieha na stránke časopisu Skaut

https://www.skaut.sk/progam/25373/hlasovanie-o-odborkach/
Kategórie
Skauti

Nitrianske skautské dni 2016

Dva týždne ubehli ako voda a po BSDčkach tu boli NSDčka. Ani tam sme nesmeli chýbať, ale tentokrát ako dobrovoľníci. V polovici schôdzky prišiel  môj tatino a odviezol nás (Daniel a Matej) do Cabaj-Čápora (malá dedinka neďaleko od Nitry). Po menšom blúdení sme konečne dorazili do kultúrneho domu. Pri registrácii sme dostali zlaté náramky a pustili sme sa do práce. No dozvedeli sme sa, že prišiel nejaký SAMO-SATO a všetku prácu urobil za nás. Tak sme sa rozprávali s našimi kamarátmi z patroly na jamboree. Nasledoval stolnotenislový turnaj a po ňom premietanie filmov. Trochu sme poupratovali a trebalo ísť spať. Na druhý deň sa program rozbehol v plnom prúde. Začal sa ako inak – rozcvičkou. Od skorého rána začali prichádzať ďalší skauti. Keď už boli všetci zaregistrovní išli sme von na slávnostný nástup. Oficiálne nás privítal Žiletka, vodca 23. zboru Nitrava.  Po nástupe a spoločnom fotení prebiehali v kulturáku rôzne drobničky, workshopy, prednášky pre roverov, ale aj rozprávanie o jamboree v Poľsku, tak sme si zaspomínali. Po chutnom guláši sa niekoľko dobrovoľníkov vybralo so Simonom do lesa pripraviť skautský pretek. Bol som milo prekvapený, keď sme prešli asi 10km k poslednému stanovisku, rastliny a turistické značky, ktoré som mal na starosti ja. Kým prišla prvá hliadka stihol som si dobre pospať a potom to už išlo ako na bežiacom páse. Pri úlohe pre skautov vymenuj 10 stromov som dostal napr. aj takúto odpoveď jablko, slivka, hruška, aké sú ešte pálenky? pri rastlinách dokonca marihuanu, ale veď čo je to rastlina, tak som ju musel uznať. Pri spiatočnej ceste skoro za tmy som sa s dvoma skautkami odviezol autom, a tak sme vyhladovaní prišli do kulturáku. Našťastie nás tam čakali teplé párky. No a zase šup do práce. Tentokrát v Šmak zóne. Tam som zostal až do večera. Ešte sme mali super diskotéku a išli sme (spať) kecať na chodbu. Asi sme robili veľký hluk, lebo prišiel Supo a pohrozil nám umývaním záchodov, preto sme išli do maličkej miestnosti, kde skoro všetci vrátane Mateja zaspali namačkaní jeden na druhého. Ja som si išiel našťastie ľahnúť na karimatku do hlavnej miestnosti. V nedeľu ráno niektorí odišli do kostola ani neviem kedy, no čo už. Znovu som sa nasáčkoval do baru. Po rozcvičke, rozprávke a drobničkách bolo vyhodnotenie skautského preteku a oceňovanie členov 23. zboru Rádom siedmich ľalií. Simon dokonca dostal Zlatý úväz, putovné ocenenie vodných skautov za kreatívnu konštrukciu lodí. NSDčka sme slávnostne ukončili nástupom, pokrikmi ktorý bol tentokrát ,,Nemáme!“ a belgičákom, tanec, ktorý nesmie chýbať na žiadnej skautskej akcii. Účastníci sa rozišli domov, dobrovoľníci poupratovali a vyjedli všetko, čo zostalo v bufete. Okolo druhej sme sa rozlúčili a pobrali domov. V Nitre sme ešte chvíľu čakali a už nasledovalo zložité vlakové spojenie s troma prestupmi. (Nitra → Lužianky → Zbehy → Leopoldov → Trenčín) V Leopoldove sme stretli Teplanov, ktorí skoro pískaním vypravili vlak, a aby toho nebolo málo vo vlaku aj nejakú skautku z Kežmarku. Do Trenčína sme prišli domačkaní z úzkej uličky vo vlaku, kde sme museli znovu sedieť. NSDčka dopadli výborne a verím, že na budúci rok prídu aj ostatní z nášho zboru aj s pokrikom.

Kategórie
Skauti

Cassiopeia DDT špeciál 2016

Koncom septembra sa v Banskej Štiavnici konal kurz pre vodcov vĺčat Cassiopeia. Tentokrát špeciálna a ja s Matejom sme nemohli chýbať, aj keď vĺčatá nevedieme.

Čo znamená tajomná skratka DDT? D=duchovno, D=dobrodružstvo a T=tvorivosť. Týmito tromi témami a ich uplatnení v skautingu sme sa zaoberali 3 dni v nádhernom prostredí Štiavnických vrchov.

V piatok ráno sme nastúpili do rýchlika smer Vrútky, tam sme prestúpili na vlak do Banskej Bystrice. Krajina sa mihala za oknami a my sme si užívali krásny výhľad z nepreplneného vlaku. Keď sme dorazili do B. Bystrice išli sme si kúpiť lístky na spiatočnú cestu. Zrazu nás zastavil nejaký opitý pán a pýtal sa nás, či sme z nejakého športového klubu, keď máme šatky… Keď sme mu povedali, že sme skauti, začal nám rozprávať, ako bol v deväťdesiatych rokoch skautom v Považskej Bystrici a bohužiaľ ním bol len pol roka, lebo skauting bol vtedy zakázaný, ale bol to najkrajší polrok v jeho živote. Keď sme skončili tento netradičný rozhovor, išli sme si pozrieť múzeum SNP, kde sme strávili asi hodinu. Po návrate na stanicu sme zistili, že autobusová stanica, ktorá ešte pred rokom stála hneď vedľa už neexistuje. Nakoniec sme sa od jedného pána šoféra dozvedeli, že postavili provizórne nástupište za Hronom samozrejme s neprehľadným značením zastávok. Tak sme si tam chvíľu posedeli. Našťastie išiel autobus do Zvolena. Tam sme stretli skautov z Martina a spoločne sme docestovali do Štiavnice až okolo deviatej večer. Na zastávke nás už čakala Svetluška s Mňamkom. Ubytovali sme sa v Skautskom hosteli Sv. Juraj a program sa mohol začať. Otvorenie tejto Cassiopei prebehol trochu netradične, a to hlavne kvôli novej vlajke kurzu, ktorú Karkulka spoločne s Bocianom prvýkrát rozprestreli. Po slávnostnom úvode nás rozdelili do šestiek (ja som bol v žabách a Matej v opiciach). Každý zo šestky si vyrobil zvonček, symbol tohtoročnej špeciálky, so svojím menom. Keď sa poriadne zotmelo išli sme na prechádzku. Po ceste nám dávali organizátori rôzne otázky. Za každú správnu odpoveď sme dostali papierik s rozstrihaným textom. Keď sme ich potom v skauťáku zlepili zistili sme, že sú to ďalšie otázky. Na tie sme však vtedy nemali čas, lebo nás už hnali von pozorovať hviezdy. Po takomto peknom úvode sme sa rozhodli, že si zahráme poker, ale nemali sme žetóny, a tak Matej, Stanko, Michal a Dominik išli okolo polnoci k Michalovi domov po žetóny. Pri pokri sme vydržali až do pol tretej. Mňa to teda moc nebavilo, ale Matej to hral prvýkrát a posledné kolo vyhral všetky žetóny. Ráno nás škaredo zobudili, nasledovala rozcvička. Nie však telesná, ale duchovná. Janko nám pripravil raňajky a hneď na to sme sa išli pozrieť do mesta. Evanjelický pán farár nám ukázal vnútro kostola pripomínajúce budovu Viedenskej opery, porozprával nám niečo o jeho histórii a my sme pokračovali tentokrát ku katolíckemu Kostolu sv. Kataríny, Kostolu sv. Petra a Pavla a židovskej synagóge o ktorých nám niečo povedali Bocian s Rytierom. Naše ďalšie kroky viedli do starého hostinca, ktorý slúžil aj ako fara a v súčastnosti ako skautská klubovňa. Zahrali sme si veľkú kimovku, pokochali sa renesančnými freskami a vrátili sme sa naspäť do skauťáku. Na obed sme mali slávny Jankov guľáš. (Prečo s mäkčeňom? Ľebo…keď sa stretne Bratislavčanka, Piešťančanka, Trenčan a Martinčan vznikne hádka o mäkkom čítaní ď, ť, ň a ľ , tak sme sa dozvedeľi, že je ľyko, ľysý, ľýtko, ľyžica, mľyn, pľyn, pľytký, ľyže, pľyš, bľýskať sa, vzľykať, spľývať, zľyhať atd. Mimochodom guľáš s ľ je tiež spisovný a hľavne dobrý.) Poobede sme išli na ďalší výlet tentokrát ku kostolu sv. Juraja pár kilometrov od Štiavnice.  A podobne ako sa v roku 2001 oblápal Spišský hrad sme oblapili tento krásny kostolík. Počas cesty sme sa zamýšľali nad vlastnosťami rôznych zvierat, naša šestka dokonca vymyslela pevelu čo je vlastne mix psa veveričky a godzily. Keď už nám bola veľká zima pobrali sme sa do skauťáku, vyrobili sme si buttony z krabíc od pizze, napísali 10 slov pre mamu a povedali si, čo si na kom ceníme. Našou ďalšou úlohou bolo vymyslieť scénku k večernému táboráku. Išlo nám to výborne a nakoniec vnikla dlhá báseň o Cassiopei. Pri táboráku bola veľká sranda hrali sme všetky možné hry spievali, sliepky sa hádali o doboškách, kačky mali divadielko o plochých nohách… Po táboráku nás Judy volala do pivnice na ďalšiu duchovnú aktivitu. V pivnici nás privítalo Svedomie (Radar) a ukázal nám v zrkadle našu budúcnosť. Bola to jedna z najkrajších aktivít. Oficiálny program tohto dňa sa síce skončil, ale to nám nebránilo hrať s Pančelkou, Radarom a Rytierom do druhej žolíka. Skončili sme jedno kolo a zrazu Radar povedal, že nám ukáže ako si vyrobiť petardu. O chvíľu sa skauťákom ozvala veľká rana. Všetci už síce spali, ale treba troochu srandy. Na tretí deň nás skoro ráno zobudil Fox a rozospatí sme kráčali do Kostola sv. Kataríny. Po omši sme si ešte na chvíľu ľahli a to už bol druhý budíček. Tretí deň patril výrobe zvončekov z náprstkov a hlavne odovzdávaniu certifikátov a nášiviek. Rozlúčili sme sa, Matej ešte vymyslel, že pôjdeme na pizzu, len tak-tak sme stihli autobus do Bystrice, ale za to určite môže pomalá obsluha. Na stanici sme opäť stretli skauta teraz Repelenta. (pozdravuje Magdu a Terike) Cesta do Žiliny ubehla celkom rýchlo, ale potom to bolo peklo v L. Mikuláši niekto zatiahol bezpečnostnú brzdu, čiže meškanie a v Púchove niekto skolaboval a na svete bolo druhé meškanie. Celá spiatočná cesta nám trvala neuveriteľných 6 hodín. Nakoniec sme šťastní a nevyspaní dorazili do Trenčína.

Kategórie
Skauti

Bratislavské skautské dni 9.9. – 11.9. 2016

Druhý septembrový víkend sa 27% členov družiny Krtkov + Matej zúčastnili na Bratislavských skautských dňoch. V piatok sme sa stretli na stanici a vlakom odviezli do Bratislavy. Niekde pri Trnave sa konečne uvoľnili sedadlá a my sme našťastie nemuseli sedieť na zemi. Vo vlaku sme objavili jedného skauta odniekadiaľ zo severu, a tak sa s nami zviezol až na Patrónku, kde sme stretli našich známych skautov z Liesku. Keďže nám išiel autobus až o pol hodinu, prečo si nespraviť malú prechádzku okolo SAVky? Takto sme si teda vyplnili čas a už prichádzal autobus č. 49, ktorý nás odviezol až na Železnú studničku. A odtiaľ pekne polhodinu pešo do kopca. Kedy tam už budeme? ,,Za ďalšou zákrutou,“ no iste. Keď sme konečne dorazili na Kačín, zistili sme, že tam je zastávka, zaregistrovali sme sa a postavili stany. Po jednoduchej večeri nás v čajovni čakala súťaž v hádaní pesničiek. DJ robil Palči, takže si každý určite prišiel na svoje. Hralo sa všetko od ľudoviek cez country až po moderný pop. Nechýbala ani BíPího cesta.         V lese neďaleko od areálu boli na každom strome tabuľky s bodmi skautského zákona. Ku každému bodu bolo niekoľko úloh zameraných na zamyslenie, spoluprácu, kreativity, či zábavu. Na konci cesty nás čakal br. Rytier z duchovnej rady SLSK. Porozprávali sme sa s ním o duchovnom rozmere skautingu, ráde svetla a ďalších zaujímavých duchovných aktivitách v skautingu. Neskoro večer sme sa konečne uložili do spacákov. Na druhý deň sme si po budíčku, polhodinovej jóge a veľkom slávnostnom nástupe, na ktorom nesmeli chýbať zborové pokriky (87. zbor hej hej hej!) pripravili skvelé raňajky. Počas celého dopoludnia boli pre nás pripravené rôzne workshopy napr. výroba turbančekov, street art, lezenie na prepravky, výroba špagátovej ľalie… Tiež sme si vyskúšali pár netradičných športov: Kim-Ball, ľudské kalčeto, no nechýbal ani tradičný futbalový, či ringo turnaj, do ktorého sme sa samozrejme zapojili. (TOP SECRET: musíme viac trénovať) Na obed sme si kúpili výborný guláš a dopriali si malý odpočinok na celte v tieni stromov. Jednou z mála nedomyslených vecí na BSDčkach bola určite osobná hygiena, ale my sme sa samozrejme vynašli a po obede sme sa išli vykúpať do ,,umyvárne v potoku pod vysokým napätím“ poniže táboriska. Vykúpaní sme sa vrátili do areálu a užívali si rôzne atrakcie. Veľmi zaujímavá bola tiež cestománia, na ktorej sme si od skautov-cestovateľov vypočuli množstvo zaujímavých príbehov z ich ciest napr. na Kubu, naprieč bývalou Juhosláviou na babete, alebo o Roverway 2016 vo Francúzsku. Večer sme si na ohni pripravili šošovicovo-mäsovú konzervu a čaj. Od trochu opitých ľudí oslavujúcich v areáli parku sme vyfasovali pepo a keksy. Po dobrej večeri  nám oznámili, že bola zabitá jedna skautka. Rozdelili nás do skupín, a v tých sme museli rozlúštiť niekoľko tajných šifier. Keď sa nám to konečne (ne)podarilo museli sme oslobodiť nášho agenta, a tak sme sa váľali po zemi v lese a podnikali výpady na únoscov. Nakoniec bol agent vyslobodený a my sme sa spolu s ním rozbehli dole kopcom, kde sa ukrýval zlý agent Lišiak, ktorý ukradol tajnú zásielku mŕtvej skautke. Po úspešnom ukončení pátracej akcie každá skupina dostala fľašu kofoly, ktorá bola tou tajnou zásielkou. Ešte sme sa v príjemnom nočnom jesennom vánku po ,,sto“ rokoch odhojdali na hojdačkách a išli spať. Ráno sme zbalili stany, najedli sa a to už nasledovala svätá omša priamo na táborisku. Ako sme tam tak sedeli zrazu ma len-tak chytil celebrujúci mních za rameno, potykali sme si a znovu musím povedať, že sv. omše na skautských akciách sú najlepšie. S dobrým pocitom sme sa rozlúčili so všetkými skautmi a odišli sme autobusom tentokrát už zo spomínanej zastávky na stanicu. Matej zistil, že si kúpil lístok na iný deň, druhému Matejovi sa roztiekla horčica v taške. Poučenie: nekupujte si horčicu v plastových kelímkoch. No nelepila sa na nás len smola, ale aj šťastie a vo vlaku boli voľné miesta. V popoludňajších hodinách sme spokojní a plní zážitkov dorazili do Trenčína. Aj napriek malej účasti to bola super akcia a dúfam, že na budúci rok sa jej zúčastní viac skautov a skautiek  nášho zboru.

Kategórie
Zborové akcie

Svojsíkov závod na Čertovej skale v Trenčianskej Teplej 24.4.2016

V sobotu 24. apríla 2016 sa naša družina Krtkov stretla na stanici s družinou Polárok a vodáčkami z 93. prístavu. Autobusom sme sa odviezli do T. Teplej. Na zastávke už čakali skauti z Teplej a okolitých dedín a miest. Naším ďalším cieľom bola skautská chata pod Čertovou skalou. Po príchode na chatu sme sa zaregistrovali a v dvoj až trojčlenných hliadkach sme začali plniť úlohy. Pri topografii sme sa celkom zapotili. Komu by napadlo, že najkratšia cesta do Ameriky je cez zemské jadro. Nakoniec sa naša hliadka umiestnila na druhom mieste a Polárky na treťom. Po výbornom guláši sme sa vrátili späť do Trenčína. Každému sa veľmi páčilo. Tešíme sa na ďalšie medzizborové akcie.

Kategórie
Skauti

Prespávačka Krtkovia a Morskí vlci 26. – 28.2.2016

 V piatok 26.2.2016 19-tej sa začala dlho očakávaná prespávačka. Vybalili sme si veci, prichystali matrace. Večer sa nikomu samozrejme nechcelo spať, a tak sme až do noci pozerali filmy.Po raňajkách nás čakalo upratovanie skautského domu. Okolo obedu prišla sestra Tatarka z 93. prístavu Tortuga Trenčín so svojou družinou Morských vlkov. Kým sa vodáci vybaľovali Samo s Tatarkou nám pripravili obed – špagety v miskách pre psy z útulku. Neskôr sme si spravili malý výlet za diaľnicu sprevádzaný mnohými hrami. Večer ku filmu mal každý domácu pizzu podľa vlastného výberu. Keď už všetci spali prišli nás roveri zobudiť. Boli asi 2 hodiny v noci a skupinka skautov sa blížila smerom ku mostu na konci Zlatoviec. Tam nás čakala skúška odvahy. Každý musel sám prejsť asi kilometrovú trasu, na konci ktorej bola múmia egyptského faraóna – Tomáša. Sadli sme si na stoličku, predklonili sa a vtom faraón otvoril oči… Ráno sme si trochu dlhšie pospali. Po rozcvičke a raňajkách sme mali Talent show a rôzne súťaže napr. o najlepšiu masku. Rozlúčili sme sa a rozišli domov. Každému sa určite veľmi páčilo. Tešíme sa na ďalšie spoločné akcie spolu s Tortugou.

Kategórie
Zborové akcie

Betlehemské svetlo 2015

V sobotu 19. decembra 2015 sme sa už tradične zišli na železničnej stanici a netrpezlivo sme čakali na vlak, v ktorom cestovalo Betlehemské svetlo. Spoločne so skautmi z ostatných trenčianskych  zborov sme prebrali Betlehemské svetlo od skautskej posádky a odniesli do svojich domovov, kde sme plamienok nádeje a radosti opatrovali až do Vianoc. Večer 23. decembra sme svetielko rozdali obyvateľom Zlatoviec a Záblatia a ja s br. Matejom vrámci výzvy Betlehemské svetlo aj deťom v detskom domove.