Kategórie
Roveri

Výlet do Maďarska a CEJ 2018

Leto 2018 sa nieslo v znamení spontánnych výletov. Večer sme niečo vymysleli a už druhý deň sedeli vo vlaku. Tentokrát 3.8.2018 to bol výlet do Maďarska. O pol štvrtej ráno po mňa prišiel br. Šimon Kóňa zo Soblahova a o chvíľu sme sa viezli do Bratislavy a odtiaľ ďalej do Budapešti. Vlak, samozrejme meškal, a tak sme nestihli ďalší spoj. Na stanici Budapest Keleti Pályaudvar sme sa pokúsili kúpiť lístky, ale majú to tam moc zložité, a preto sme radšej išli pešo. Do navigácie sme napísali Budapest Kelenföld, odkiaľ nám mal ísť vlak do Dunaújvárosu. Po šiestich kilometroch chôdze cez staré mesto sme sa dostali do cieľa, ale stanica tu nebola. Zastavili sme teda okoloidúcu paniu, ktorá nám vysvetlila, že toto je len mestská časť Kelenföld a stanica je dva kilometre ďaleko. Našťastie bola tak milá, že nás vzala autom až na stanicu. Tam sme zistili, že sa netreba spoliehať na stránky ŽSR. Vlak, ktorý mal ísť o polhodinu išiel až o hodinu. Kúpili sme si teda lístky a čakali. Krásnym moderným vlakom sme sa skoro dve hodiny viezli do mestečka Dunaújváros. Cesta ubiehala dosť pomaly a výhľad z okna bol stále ten istý – kukuricové polia. Unavení po dlhej ceste sme okolo tretej prišli na malú stanicu v Dunaújvárosi. Nechceli sme znovu blúdiť, a tak sme si radšej vzali taxík. Za vopred dohodnutú cenu 1000Ft nás vzal až do kempu Szalki-sziget, kde bolo 14. stredoeurópske jamboree.

Stretli sme sa s našimi skautkami, ale aj s množstvom známych. Bol to už predposledný deň jamboree a ako je zvykom, konal sa medzinárodný deň. Každá krajina vrátane Slovenska si v svojom stánku pripravila zaujímavé aktivity a ochutnávky pre ostatných účastníkov. U nás nesmeli chýbať bryndzové halušky, rôzne jazykolamy, kofola a samozrejme horalky. S br. Šimonom sme si poprezerali stánky hádam všetkých krajín, Poliaci zostali milo prekvapení, keď sme správne prečítali ich slávne jazykolamy typu Grzegorz Brzęczyszczykiewicz, u bratov z Česka sme si postavili papierové podsady a vyrobili im celé táborisko aj so stožiarom… Voľné chvíle sme strávili v čajovni či rozhovormi s ostatnými skautmi. Večer sa konal záverečný ceremoniál, spoločné fotenie a nakoniec sme púšťali na mŕtve rameno Dunaja lotosové kvety so sviečkami. Dlho do noci sme sa ešte rozprávali o všetkom možnom či vymieňali šatky. Ubytovanie sme mali úplne luxusné na terase slovenskej chatky. Ráno sme sa rozlúčili a pešo prešli spolu s niekoľkými skautmi zo Slovenska na stanicu a odiaľ autobusom a vlakom späť do Budapešte.

Na druhý deň nášho výletu sme mali naplánovanú prehliadku mesta. Začali sme hradom. Chvíľku nám trvalo, než sme sa vymotali zo splete úzkych uličiek, ale nakoniec sme sa dostali až na hrad. A keďže o chvíľu bolo poludnie, ponáhľali sme sa k prezidentskému palácu na výmenu stráží. Veľkým prekvapením pre celé publikum bolo, keď jeden z vojakov požiadal o ruku jednu slečnu z davu. Nasledovala prehliadka kostola sv. Mateja, Rybárskej bašty a nenápadného múzea. To prekonalo naše očakávania. Mysleli sme si, že to bude pár miestností, ale nakoniec sme v ňom strávili asi dve hodiny. Po prehliadke sme sa pomaličky presunuli k Dunaju. Cez Sečéniho reťazový most sme sa dostali na druhú stranu európskeho veľtoku a cez nádherné uličky so zastávkou na obed až k parlamentu. Pozreli sme si aj výstavu venovanú maďarskej revolúcii v roku 1956 a pobrali sa na stanicu Budapest Nyugati Pályaudvar, odkiaľ nám išiel vlak späť do Bratislavy. Do Trenčína sme prišli okolo polnoci. Bol to skvelý zážitok, zúčastnili sme sa ďalšieho jamboree a spoznali krásne mesto, škoda je, že sme tam boli len dva dni, ale možno zase niekedy nabudúce. 

Kategórie
Skauti Tipy na výpravu

Kriváň

Leto sa pomaly blíži ku koncu, a tak sme sa rozhodli využiť posledné dni prázdnin na turistiku v našom najvyššom pohorí – Vysokých Tatrách.

Stretáme sa v pondelok 20. augusta 2018 o piatej ráno na stanici v Trenčíne. O desať minút už sedíme v našťastie skoro prázdnom rýchliku, smer Štrba. Počas cesty dospávame to, čo sme v noci nestihli. Po troch hodinách vystupujeme v Štrbe a asi polhodinu čakáme na zubačku, ktorá nás vyvezie na Štrbské Pleso, kde začína náš výstup na Kriváň. Keďže je už deväť hodín, vyťahujeme turistické paličky a zrýchľujeme tempo. Prechádzame okolo Štrbského plesa až k hríbiku pri hoteli Solisko. Odtiaľ už vedie červená značka, ktorá je súčasťou Tatranskej magistrály. Dobre upravená kamenistá cestička vedie striedavo cez lúky a les. Na niektorých miestach je ešte vidieť pozostatky po veternej kalamite. Pokračujeme po viac-menej rovnej ceste cez Furkotskú dolinu, okolo Furkotského potoka, kde sa príjemne osviežime pri studničke s čerstvou a hlavne studenou vodou. Prechádzame ponad Biely Váh, znovu obiehame Pepíkov (Samova najväčšia zábavka), a to už sme na rázcestí s modrou značkou, no my odbočíme doľava a po pár metroch sa nám naskytne krásny pohľad na Jamské pleso vnorené v hustom lese. Pofotíme sa s kačkami, chvíľu si oddýchneme pred dlhým stupákom a pokračujeme v ceste po spomínanej modrej značke. Prechádzame cez hustý ihličnatý les a pomaly začíname stúpať. O chvíľu sa ocitneme nad hornou hranicou lesa v pásme kosodreviny. Všade okolo nás rastú brusnice a čučoriedky. Musíme pridať do kroku, lebo Sama znepokojujú Pepíci, ktorí sa k nám blížia. Pri prechode magickej 2000ky sa stráca kosodrevina a nahrádzajú ju kamene. Strmým širokým sutinovým žľabom prídeme na rázcestie pod Kriváňom. Tu sa pripája zelená značka a po nej noví turisti a samozrejme aj Pepíci.  Posilníme sa, urobíme si zopár fotiek a driapeme sa hore. Záverečná časť výstupu vedie cez  Malý Kriváň, kde sa od nás odpája Ľubo, ďalej cez Daxnerovo sedlo a na vrchol Kriváňa. Po hodine lezenia sa konečne dostávame na vrchol. Je pred pol druhou poobede, takže sme to zvládli presne a možno ešte za menej, ako písali na značkách. Naskytajú sa nám nádherné výhľady na okolité štíty a prekrásne Krivánske zelené pleso a aj Malé Pliesko. Odftíme sa, aby nám doma uverili, že sme tu naozaj boli, pokocháme sa výhľadmi, trochu sa posilníme na zostup, ešte počkáme Pepíkov a ideme pomaličky dole. Ako to už býva, zostup je náročnejší ako výstup, a tak sa striedavo šmýkam po zadku, leziem, hľadám pevné kamene… Ľubo so Samom ma už čakajú na Malom Kriváni. Vraj mi to akosi dlho trvalo, ale radšej pomaly ako sa zabiť. Naobedujeme sa a pokračujeme v zostupe trochu mimo značky, ako to tu býva vo zvyku, každý ide tade, kade mu to príde najlepšie, a tak je celý svah pokrytý turistickými „terenkozami“. Nad Permonom, Tichou a Kôprovou dolinou vidíme búrkové mraky a o chvíľu aj poriadny dážď, a tak znovu zrýchľujeme tempo a ponáhľame sa dole, aby sme nezmokli. Nepodarilo sa… V lese na modrej značke nás zastihol dážď, a ten nás potom sprevádzal skoro až k Štrbskému plesu. Najväčšie prekvapenie bolo, keď sme prišli k hotelu pri stanici a zazreli sme…………….Pepíkov, to nás dorazilo. V reštaurácii sa potvrdila rada, že po príchode na Štrbské Pleso treba čo najrýchlejšie utiecť dole do Štrby, aby sme nezbankrotovali (1dl kofoly za 0,5€ a také srandy)… Do Trenčína sme prišli rýchlikom polomŕtvi okolo jedenástej večer.

 

Štrbské Pleso (1355)

kumulatívne

  2.4 km130 m35 m 0:40   
   

1

Pod Furkotou (1450)

0:40, 2.4 km

  1.9 km70 m65 m 0:30   
   

2

Odb. na Biely Váh (1455)

1:10, 4.3 km

  0.4 km15 m15 m 0:10   
   

3

Jamské pl. (1455)

1:20, 4.7 km

  4 km665 m0 m 1:55   
   
 chodník uzavretý od 01.11. do 15.06. 

4

Krivánsky žľab (2120)

3:15, 8.7 km

  1.2 km375 m0 m 1:10   
   
 chodník uzavretý od 01.11. do 15.06. 
Kriváň (2495)

4:25, 9.9 km

   
 zhrnutie trasy: 9.9 km, hore 1255 m, dole 115 m, 4:25 
Kategórie
Zamyslenia

Prespávačka Krtkov 2013 a tak ďalej

Nedávno som našiel môj starý konceptný zošit zo slovenčiny. Hneď na prvej stránke ma veľmi prekvapil koncept slohu o prespávačke, ktorá sa konala 8.-10. novembra 2013 v skauťáku v Zlatovciach.

V piatok o 17:30 som spolu s mojím spolužiakom prišiel na skaut. Náš radca Lukáš prišiel až o niekoľko minút. Večeru nám priniesli Lukášovi rodičia, a tak sme mali pečené buchty od jeho babky. Po sladkej večeri sme si pozreli film Ja, zloduch 2 a o 23. hodine sme išli spať. Ivo, Tomáš a Ľubko V. nás celú noc budili. Behali po celom skauťáku. A keď sa to už nedalo vydržať, išli sme si ľahnúť do druhej klubovne (labuťárne). Dvere sme zabarikádovali gaučom, no ani potom neprestali. Chceli nás vylákať von. Lákali nás Mikulášom, že nám dajú tablety a mobily… Okolo druhej si robili čaj a išli spať až o štvrtej nadránom. Na druhý deň nám Lukáš urobil raňajky. Celý sobotňajší program sa niesol v znamení strašidiel. Dopoludnia sme si vyrábali duchov z gázy a papiera. Po dobrom obede sme mali program pre rodičov a Sama 🙂 Vyrábali sme tekvice z papiera, ktorými sme si vyzdobili našu klubovňu. (br. Šmerlock sa o nich neskôr vyjadril ako o bordeli, ktorý musel niekoľko rokov po akcii strhávať z lámp) Spokojní s našimi výtvormi sme si pochutnali na dobrej torte. Druhú noc sme zostali spať len ja, Lukáš, Samo, Jurko, Tomáš a Ľubko. Večer sme si pozreli 3 filmy, zahrali si stolný futbal a išli sme spať (dokonca sme sa aj vyspali 🙂 V nedeľu sme po sebe všetko poupratovali a išli sme domov.

Daniel Ševčík VI.A

Cieľom tohto môjho príspevku nie je len oboznámiť vás o našej prespávačke, ale aj poukázať na dôležitosť písania článkov o akciách. Keď som prvýkrát prišiel na skaut bol som ohromený obrovským množstvom hier a skvelých aktivít, a tak som si začal písať do starého diára podrobný popis všetkých hier, aby som na ne jednoducho nezabudol. Po určitom čase sa skauting začal stávať prirodzenou súčasťou môjho života. Hry ako trohjnožka a buldog mi zovšedneli tak, ako by zovšednela legendárna píseň úplňku, hochům od Bobří řeky, keby sa od Tapina naučili jej prekrásny a tajomný text. A tak som si prestal robiť tieto zápisky. Bohužiaľ sme nemali ani našu družinovú kroniku, takže o fungovaní Krtkov od ich začiatkov niekedy v prvej polovici škr. 2011/2012 viacmenej až do roku 2016 máme záznamy len z niekoľkých väčších akcií… Asi pred deviatimi mesiacmi, keď vznikla naša nová družina (svorka) Šedých vĺčat som začal písať kroniku. Áno zaberie to trochu viac času a nie vždy sa podarí napísať aspon pár viet o každej schôdzke, ale stojí to za to. Keď občas navštívim br. Vitka, listujem si v oddielovej kronike, (ktorá sa mimochodom prestala písať v roku 2004), alebo len tak debatujem s nejakým oldskautom, v ich reči nachádzam obrovské množstvo zážitkov, ktoré sa im vybavujú v mysli, hoci sa stali pred desiatkami rokov. Preto by som chcel každého či už ostrieľaného radcu, alebo malého nováčika poprosiť o zapisovanie svojich zážitkov, ktoré ti skauting umožnil zažiť, aby ich mohli o 5, 10 a možno 50 rokov prežívať spolu s tebou ďalší skauti a skautky. Hovoríš, že nevieš písať slohy, z pravopisu ti vychádza úžasná jednotka ruského pôvodu či škrábeš ako kocúr? To vôbec nie je dôvod na kapituláciu. Spomeň si na poslednú vetu, ktorú si ako malá včielka alebo vĺča s neistotou hovoril/a pri svojom prvom sľube niekde na lúke pri svetle mesiaca a plápolajúceho ohňa, „a byť stále lepším/lepšou“. Je to výzva! Výzva, za ktorú síce nedostaneš nášivku, ale umožní ti prekonať a zlepšiť samého seba. Veď musel by v tom byť čert, aby si sa nezlepšil v slovenčine, keď každý týždeň napíšeš hoci len kratučký sloh. Takže hej skauti hor sa volá papier a pero a smelo do toho.

Kategórie
Nezaradené

DofE Dobrodružná expedícia

Video z našej DofE expedície Pruské – Horné Srnie 🙂

Kategórie
Skauti

Radcovský kurz ZSSO 3. časť

Tretia časť radcáku sa konala kúsok od Trenčína na nám dobre známej chate v Soblahove. Ja som sa kvôli svadbe zúčastnil len na piatkovom programe. Mali sme prednášku o osobnosti radcu (Ninka a Mišči), zahrali sme si zopár hier. Po večeri (šalát á la Anča bez mäsa) nás čakali aktivity v prírode. Večer som išiel domov, ale donieslo sa mi, že program bol výborný. Budúci radcovia sa dozvedeli niečo o skautskom zberateľstve, histórii skautingu, vekových kategóriach, komunikácii, štruktúre organizácie… Každopádne bolo super. Vidíme sa o tri mesiace na skúškach.

Kategórie
Skauti

Ringo turNAJ 2017

Aj tento rok sme sa zúčastnili na tradičnom Ringo turNAJi, ktorý už po desiatykrát zorganizoval 15. zbor Javorina z Nového Mesta n./V. Ráno sa náš tím Tornádo 3 (Daniel, Šimon, Ivo, Kočičák a Ľubo) stretol na stanici v Trenčíne. Do Nového Mesta sme sa odviezli vlakom a potom pešo na Zelenú vodu. Z nášho zboru prišla ešte s. Boba, br. Zajo, Tomáš a Maťko. V kategórii skauti/skautky sme sa umiestnili na druhom mieste. Gratulujeme Jolandám z 15ky. Po odohraní zápasov nás čakal výborný guláš od br. Dia či voľný program na paraolympijskej akcii Paráda. Keď už sa slnko nedalo zniesť, naskákali sme do vody. Niektorých tam násilne nahádzali dievčatá, ale myslím si, že ochladenie každému prospelo. Večer sme sa osobákom odviezli späť do Trenčína.

Kategórie
Nezaradené

95. rokov skautingu v Trenčianskej Teplej

V roku 1922 vznikol v Trenčianskej Teplej prvý skautský oddiel.

Teraz po deväťdesiatich piatich rokoch si pripomíname toto významné výročie. A ako si ho lepšie pripomenúť, než účasťou na Svojsíkovom závode…

V sobotu 29. apríla 2017 sa skauti z rôznych kútov Slovenska: Trenčína, T. Teplej, B. Štiavnice a dokonca aj z Prešova zišli na zastávke v T. Teplej. Všetci sme sa presunuli na chatu v Podhradišti. Zaregistrovali sme sa a po niekoľkých minútach sme mohli so štartovným číslom 7 vyraziť. Naša hliadka s názvom „My dvaja zo Zlatoviec“  v zložení Daniel a Ľubo úspešne splnila všetky úlohy skautského preteku. Pozostával z tradičných aktivít ako napr. streľba zo vzduchovky, uzly, topografia, Tatarkino okienko spisovnej slovenčiny, zdravoveda, skautská história a symbolika, lanová dráha, ohne, fauna a flóra a samozrejme nemohol chýbať ani bonus. Táto zvláštna aktivita  spočívala z rôznych zaujímavých úloh ako napr. skok cez švihadlo, premiestňovanie cestovín z misky do misky len pomocou špajlí, morzeovka a keď prišlo na rozpoznávanie bylín pomocou čuchu, v našom prípade sme ich ani nemuseli ovoniavať, stačil nám na to zrak, nás dokonca začali podozrievať z podvádzania. Po príchode na chatu sme si pochutnali na guláši/guľáši. Nakoniec sme skončili na krásnom prvom mieste. Ako povedal br. vodca Akela: „Dalo sa to čakať.“ Dostali sme diplomy i vecné ceny. Samo sa priznal, že nás pozná. Nasledovalo množstvo drobničiek. Zaujalo nás hlavne lezenie na debne, či strieľanie zo vzduchovky. Začalo sa zvečerievať, a to už prišiel čas na skautskú sv. omšu priamo na Čertovej skale pri mohyle Bí.-Pího. Skautský pán farár br. Zviera z Dolnej Súče nás povzbudil do našej ďalšej skautskej činnosti. „Zlatým klincom večera“ bolo skladanie vlčiackych a skautských sľubov. Tento krásny deň sme zakončili Gilwellským kruhom. Nakoniec by som sa chcel poďakovať bratom skautom a sestrám skautkám z T. Teplej za zorganizovanie tejto skvelej akcie.

Kategórie
Skauti

Splav Váhu s 15. zborom

V sobotu 24. júna 2017, neviem, či krásnu, lebo pieklo ako šiblé, sme sa na chvíľu stali vodnými skautmi. Naša posádka, ja, Samo, Sherlock a môj tatino, sa ráno stretla so skautmi a skautkami z 15. zboru Javorina z Nového Mesta nad Váhom. Plavba sa začala pod novými stavidlami v Trenčíne. Na raftových člnoch sme zdolali približne 20 kilometrovú vodnú trasu. Popri pokojnej vode nesmeli chýbať ani pereje, na ktorých sme si užili skvelú rýchlu jazdu. Dosýtosti sme sa vybláznili v príjemne chladnej vode. Novomešťania si omylom prepichli dno na člne, ale nakoniec to prežil. Večer sa 15ka aj so Sherlockom utáborila pred Novým Mestom a my sme pokračovali až do Mesta. Naspäť sme sa odviezli s mojím ujom. Splav sa vydaril a ja som rád, že sa naša spolupráca s 15kou opäť trochu rozšírila.

Kategórie
Skauti

Radcovský kurz ZSSO 2.časť

Druhá časť, samozrejme najlepšieho RK ZSSO, sa konala 31.3. – 2.4. 2017 v krásnom prostredí Myjavskej pahorkatiny v obci Prietrž. Naša cesta na RK sa doslova vliekla cez Trnavu, Senicu, a po točivej ceste do Prietrže. Tam sme si odomkli dvere do roku 1948. Privítal nás príhovor prezidenta Beneša, no vtom podali demokratickí politici demisiu a v máji sa stal novým komunistickým prezidentom Klement Gottwald. Za zvukov Piesne šťastných detí sme si dali červené šatky, všetko naše jedlo sme si rozdelili medzi všetkých. Večer nás čakal sprievod s propagandistickými plagátmi a príhovor predstaviteľov KSČ. Zatiaľ som mal oblečenú skautskú košeľu, čo sa mi stalo osudným. KGB ma odviedla do pivnice na výsluch. Našťastie sa netiahol celé dni, ako to bolo s inými, dnes už oldskautmi. Tiež sme si vypočuli zaujímavú prednášku o plánovaní a hrách od Jane a Katky. Na druhý deň niektorých z nás čakali hneď dve rozcvičky prvou bol polhodinový beh o 6:30 a druhá sa konala na miestnom štadióne. Po raňajkách nasledoval doobedný cyklus prednášok. Obed sme si však museli zaslúžiť. Keďže v krajine vládla byrokracia, potrebovali sme množstvo rôznych potvrdení a povolení, ktoré sme potom vymenili za stravné lístky.  Po oddychu nasledovala prednáška o družinovom duchu v podaní Veroniky a Jane. No a aký by to bol radcák, keby nás znovu niekto neprišiel pozrieť. Tentokrát to bola sestra Veve, ktorá nám prednášala o duchovnej stránke skautingu. Z ďalších prednášok sme sa dozvedeli niečo o tvorbe družinoviek a výchovnom systéme. Čas sme si spríjemňovali množstvom drobničiek. Jednoznačne sme sa nenudili a poriadne sme si to užili (och drahá Marlenka). Ani gitara nezostala len tak ležať. Večer sme si užili trochu adrenalínu. Pri kostole nám spojka odvysielala v morzeovke správu. Mali sme sa presunúť na pole povyše dediny k stĺpu vysokého napätia a odtiaľ pomocou azimutu na miesto stretnutia s prevádzačom. Bezpečne sme sa dostali cez hranice a znovu sme si mohli dať šatky tentokrát už skautské. Pozreli sme si film na dobrú noc a išli sme spať. V nedeľu ráno sme sa ešte dozvedeli niečo o bezpečnosti od Janyho a Gentlemana. A potom už len spätná väzba v Miščiho réžii, balenie, upratať, rozlúčka s miestom a cesta našťastie pešo do Senice, odtiať vlakom, ktorý sme skoro nestihli (viacerí išli načierno a keby nebolo milej a chápavej sprievodkyne platili by pokutu. V Trnave sme sa s piešťanskými a dolnosúčanskými skautmi poprechádzali po parku a potom už len domov. Ubehlo nám to rýchlo, no všetci sa už tešíme na ďalší radcovský víkend.

Kategórie
Nezaradené

So skautingom za hranice

Vo štvrtok večer 4. mája 2017 som sa spolu s br. Sherlockom a s. Bobou zúčastnil na prednáške „So skautingom za hranice „, ktorú organizovala ZSSO (Západoslovenská Skautská Oblasť) v T. Teplej. Po kratšom blúdení dedinou sme nakoniec našli skautský dom. Zvítali sme sa s organizátormi a mohla sa začať prednáška. Ako prvý mal prezentáciu br. Martin Jurda z Ginka o CEJ 2016 v Poľsku. Dozvedeli sme sa niečo o programe ich patroly. Nasledovala prednáška s. Alice zo 117-ky o WAGGGS centre Our Chalet v malebnej švajčiarskej dedinke Adelboden. Veľmi zaujímavo nám opísala jej trojmesačný dobrovoľnícky pobyt vo Švajčiarsku. Poslednou prednáškou bolo rozprávanie o zážitkoch br. Munga, tiež z Ginka, o jeho stopárskom putovaní po Európe. Jeho prvá cesta viedla cez Budapešť, Madrid , Francúzsko, Taliansko, BENELUX, Nemecko a Česko domov na Slovensko. Počas tohto výletu urobil spolu s kamarátom 5000km na najrôznejších dopravných prostriedkoch. Z ich zážitkov spomeniem napr. zablúdenie na španielskej „púšti“, či ubytovanie u jedného pána v Luxembourgu v trojposchodovej vile s vírivkou a vinnou pivnicou. No nie vždy sa im darilo. Raz museli spať v detských preliezkach, či v piesku na pláži. PS: neumývajte si zuby slanou vodou. Jeho druhá, tiež veľmi zaujímavá cesta viedla cez Balkánsky polostrov. Zaujímavý večer v spoločnosti super ľudí nám ubehol veľmi rýchlo a my sme sa mohli pobrať naspäť domov.