Kategórie
Zamyslenia Zborové akcie

Moja SELŠ 2019 (alebo teda Slovenská ekumenická lesná škola)

NEDEĽA 27. Október 2019

Práve som sa vrátila z poslednej víkendovky, ktorú sme mali na saleziánskej chate v Banskej Belej. Boli to už skúšky, ktorých sme sa všetci tohtoroční účastníci SELŠ toľko obávali. Od letnej časti nám ubehli 2 mesiace a my sme sa stretávali posledný krát na Zrení (ako to na tejto lesnej škole nazývajú), aby sme zistili či sme skutočne prípravení

Neuveriteľne som sa bála. Ako štvrtáčka na gymli v maturitnom ročníku som okrem skautingu musela začať makať aj v škole a moje učenie na skúšky určite nemožno pokladať za dokonalé a  100percentné. Celé tieto dva mesiace som tŕpla v strachu či sa mi to podarí. Vedela som, že sú tu ešte opravné skúšky, no nechcela som sklamať. Sklamať seba, ale predovšetkým tých, ktorí za mnou stáli – môj zbor, moji kamaráti tuto z 87 – na čele s Dominikou a Terinou, ktoré mi po celý čas toľko pomáhali a podporovali ma. (Týmto sa im chcem poďakovať, ste lásky).

  • LESNÁ ŠKOLA

Nepíšem tento článok preto aby som niekoho presviedčala, že práve  SELŠ je jediná a najlepšia Lesná škola (ale  je fakt dobrá:D). Chcela by som sa azda len podeliť o moje zážitky, skúsenosti a nehasnúce posolstvo, ktoré sme si z lesnej školy my účastníci odnášali. Píšem taktiež preto, aby som možno namotivovala tých, ktorí nad LŠ rozmýšľajú a ubezpečila ich, že stojí za to vybrať sa tam. Nie je to predsa iba o skúškach a o prednáškach (ktoré sú nám samozrejme tiež veľmi nápomocné, a vďaka ktorých sa naučíme veci, ktoré  by sme možno inak nezistili). A prosím vás, nech to nie je ani o tom, že niekoho na lesnú školu posiela jeho oddielový vodca – aby to mal vybavené a získal dekrét a mohol viesť oddiel. To vôbec. Prosím s týmto tam nechoďme. Je to o niečom úplne inom.

Jasné, že mnoho vecí nás naučí prax za tie roky čo skautujeme, no nepodceňujme možnosť spoznať skautov z iných krajov – a naučiť sa odlišným zaujímavým skautským mravom.

Je to predsa skauting!

Je to to, čo nás tak baví, to čo robíme dobrovoľne a to čo tak ľúbime.

Tak tam choďme aj s kúskom vlastnej motivácie.

  • Prečo práve SELŠka?

V súčasnosti v Slovenskom skautingu pôsobí viacero lesných škôl. Ja som si vybrala SELŠku kvôli viacerým dôvodom. O ostatných LŠ som osobne veľa nepočula, no túto mi mnohí srdečne odporúčali. Vraj  funguje už  20 rokov a celá sa nesie tradične s istým skautským historickým duchom. A jej program  obsahuje taktiež istý druh tajomna, ktoré sa počas generácií zachováva, a ktoré si účastníci nechávajú pre seba. Takže tiež nebudem niektoré veci prezrádzať, no môžem vám čestne vyhlásiť, že vás to zmení. Budete trošku iní – no v tom najlepšom zmysle slova.

  • ČASTI

SELŠka býva  rozdelená na 4 časti: 2 víkendovky na jar, letná časť- 11dňový skautský tábor a posledná výkendovka na jeseň – skúšky.  Program má vždy dáku mega prepracovanú tému a okrem prednášok obsahuje aj skvelé inšpiratívne aktivity a duchovnú stránku skautingu, ktorú som práve vďaka SELŠ mohla začať  objavovať.  Duchovno v skautingu nie je o žiadnom určitom type náboženstva či vierovyznania. Je to o hľadaní. Skauting je o hľadaní. Hľadaní seba, svojom mieste tu v skautingu medzi našimi priateľmi a predovšetkým hľadaní niečoho čo nás vštkých presahuje.

  • Skautské ideály spájajú svet .

Myšlienkou celej SELŠ je výrok: „Zatiahni na hlbinu“. Je z evanjelia podľa Lukáša 5, 4

Na LŠ ti môžu   ukázať  zmysel skautingu, ktorý si dávno tušil, no možno až teraz si si ho úplne uvedomil. Ale iba ak ty sám budeš chcieť.

Zrazu tie pomyselné PILIERE vidíš jasne pred sebou.

A inak – najlepšie na LŠ sú tie kamarátstva. Máš skautských kamarátov z celého Slovenska aaa rozšíriš si táborákový repertoár!(pretože každý zbor preferuje iné Nohavicove a Krylove pesničky:D).

  • SKÚŠKY

Ako som už vyššie spomínala, vyvrcholenie LŠ je na poslednom skúškovom víkende. Asi nikdy som sa toľko nebála. Boli dané dve skúšobné komisie a skúšanie prebiehalo od rána až do poobedia. Živo si predstavujem ten svoj stres, keď som bola na rade a zrazu mi povedali, že bude obed a potom budú zas skúšky pokračovať. Nádych, výdych.

Nakoniec to však nebolo take zlé a vyfasovala som celkom dobré skúšobné miestečko. Dovtedy sa skúšalo vnútri, no po tom obede si inštruktori povedali, že je vonku celkom pekne, tak sme sa presunuli tam.

Bolo tam krááásne. Vylosovala som si 3 otázky a 1 modelovú situáciu a počas mojich prípravných 20 minút ma usadili za stôl medzi dva skoro opadané stromy s výhľadom na hory. Slnko už postupne začínalo schádzať a jasné teplé svetlo zalievalo túto októbrovú nádheru. Ani som nemala chuť robiť si poznámky, len som sa dívala a pomodlila sa.

Tak a po 2Otich minútach som pozbierala všetku vnútornú silu a v tento slnečný októbrový deň predstúpila (v mojej skautskej košeli a požičanej Simkinej rangerskej šatke ) pred komisiu s  vytiahnutou hlavnou otázkou: Sľub a zákon…

Ubehlo to rýchlo. Rozpovedala som na skúške všetko to, čo ma k daným témam napadlo a inštruktori aj hádam vyzerali byť spokojní. Večer sme sa dozvedeli výsledky skúšok a bolo to tu – tá chvíľa –  skladali sme činovnícky sľub vodcov. Ani nedokážem opísať ako šťastne sa v takej chvíli skaut môže cítiť. Len si spomína.

Spomínaš si na všetky tie chvíle, ktoré ťa sem viedli, všetky zážitky z táborov a klubovne, ktoré si zažil s tými úžasnými skautmi. A aj keby sa nemáš stať vodcom oddielu, stojí to za to. Je to predsa pre tie decká v tvojej družine, pre život, na ktorý budeš hľadieť po tomto trochu inak.

Nezabudnem na to keď sa ma niekdy v zime 2018/2019 na zborovke Terina spýtala či by som nechcela na LŠ ísť. Prichodilo mi to neuveriteľné…


Popravde, prvýkrát som si tento článoček „ načla“ a rozpísala hneď 27.10. ako som sa vrátila z Banskej  Belej. S oduševnením, tak ako to už býva, som bola odhodlaná napísať všetko hneď so všetkou eufóriou, čistým odhodlaním a pevnou vierou, že moje nadšenie ani trošičku nemôže opadnúť. No sklamala som sa.

V ten večer som si ešte chystala veci do školy. Prešlo pár dní a moja istota sa akosi vytrácala.

Hovorím si, toto sa nesmie stať. No nebola som si sebou istá. Pátrala som v pamäti a odrazu si spomenula na film „JEDNOU SKAUTEM – NAVŽDY SKAUTEM“. Je to nový český film, ktorý som si už dávno chcela pozrieť  no nedostala sa k nemu. Fero to už videl a velice odporúčal. Aj vďaka tomuto filmu som toto tu napísala.

Tak ani vy sa nebojte a nepochybujte o sebe. Na lesnej škole zistíš, že  byť skautom je  občas síce ťažké, no stojí to za to.

Tak. Moc ma mrzí, že to bolo až také dlhé. No chcela som vám to všetučko rozpovedať a nejako som sa tuším rozkecala.

Inaak a keby vás hocičo hockedy zaujímalo, môžeme hodiť reč:D

A hodím sem nejaké foto, môžete mrknúť:)

Kategórie
Roveri Skauti Skautky Zborové akcie

GULÁŠ-PÁRTY (Premietanie fotiek Vlára 2019) v skauťáku

5.októbra 2019 sme sa ako obyčajne po lete stretli v skauťáku na jesennom potáborovom premietaní. Stretli sme sa aby sme si zaspomínali, zasmiali sa a ešte naposledy pred zimou pocítili ten malý kúsok toho zvláštneho čara z tábora. Tento rok sme sa to však rozhodli poňať trošku vo väčšom a s gulášom!:D

Už od skorého rána sa v túto októbrovú sobotu vybrali naši chlapci: Branči s Ondríkom do skauťáku. Nanešťastie lialo ako už dávno nie… No čo, chalani teda rozložili kotlinu s gulášom pred vchodom do skauťáku kde bola strieška a toľko nelialo, takže bolo všetko v poriadku. My – rangeri sme sa začali zliezať už pred obedom aby sme všetko krásne nachystali a pripravili. Okolo pol tretej začali prichádzať pozvaní rodičia a skauti. Zobrali sme to seriózne a všetci sme sa obliekli do skautských košiel, a takto vítali rodičov a ponúkali im kávu alebo čaj. Keď nás už bol hojný počet, presunuli sme rodičov do  „spoločenskej“ na našu mini-prednášku o skautingu pre rodičov (zatiaľ čo naši noví radcovia Martin a Matiáš aneb M&Ms 😀 vzali decká na program, ktorý si pre ne pripravili). Na tejto prezentácií sme sa my: Fero, Miška, Lucka, Simka a ja (Anna) snažili čo najlepšie vysvetliť rodičom o čom ten skauting celý je. Rozprávali sme im tábore, betlehemskom, 6 oblastiach rozvoja a snažili sa ich ubezpečiť, že urobili dobre, keď svoje deti priviedli na skaut. Nasledovalo podávanie guláša a potom samotné premietanie s malým táborákom až do tmy.

Nedá mi však nespomenúť jeden nádherný moment počas jedenia gulášu. Prišiel aj Dodo, oldskaut, ktorého som doteraz nepoznala a teraz mu u nás do skautu chodia tri deti. Rodičia papali guláš a on začal rozprávať. Povedal, že sa mu páčila naša prednáška (veľmi mu ďakujeme:)), že sme to pekne vystihli, ale, že sme nestihli zakúsiť ešte ten jeden rozmer skautigu. To keď príde skaut po rokoch do svojho zboru a vidí ako to funguje, to na čom sa aj on predtým podieľal. Rozprával príbeh ako to v 89.tom opäť začalo a oni to s Vitkom rozbiehali.  S Ferom, ktorý oproti mne jedol sme sa na seba pozreli a pohľadmi dohovárali kto niečo povie. Dlho bolo ticho. Mali sme zimomriavky a išli nám všetkým slzy z očí. Bolo to ohromné. Nakoniec som sa odhodlala a za všetkých nás mu poďakovala.  Myslím, že máme týmto skvelým skautom, ktorí tu boli ešte pred nami skutočne za čo vďačiť.

Bola to taká prvá naša malá akcia, ktorú sme plánovali ozaj len my. Zistili sme, aké ťažké môže byť vystavať program a zabezpečiť všetko dôležité čo i len na takúto menšiu akciu. Zistili sme koľko skvelej a nie jednoduchej práce robia naše úžasné vodkyne Dominika s Terinou a všetci ostatní s nimi aj pred nimi.

A taktiež sme zistili aký je to nádherný pocit, keď si po takejto akcií môžeme  unavení ale s úsmevom a názorom:DD sadnúť  do „32kárskej klubovne“, (samozrejme až keď to všetko poupratujeme:D) a už sa len tešiť ako to vyšlo a akí sme len vďační za to a hlavne TÝCH čo tu okolo seba máme. Chceli sme vysvetliť rodičom detí o čom je skauting a čo všetko môže človeku dať, ale myslím že sme to nakoniec ukázali aj sebe.

guláš-táboráčik